|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. novembra 2017
Po 40 rokoch od vraždy Schleyera sa jeho syn stretol s členkou RAF
Viac ako 40 rokov po vražde uneseného predsedu nemeckej zväzovej organizácie zamestnávateľov Hannsa-Martina Schleyera (1977) z 18. septembra 1977 sa v macedónskom Skopje ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Berlín 28. novembra (TASR) - Viac ako 40 rokov po vražde uneseného predsedu nemeckej zväzovej organizácie zamestnávateľov Hannsa-Martina Schleyera (1977) z 18. septembra 1977 sa v macedónskom Skopje uskutočnila unikátna schôdzka.Jej aktérmi boli niekdajšia členka nemeckej teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF), účastníčka spomínaného zločinu Silke Maierová-Wittová (67) a najmladší syn obete Jörg Schleyer (63).
Maierovú-Wittovú, ktorá bola členkou RAF od roku 1977 a ktorá sa od roku 1980 ukrývala v bývalej NDR, odsúdili po znovuzjednotení krajiny v roku 1990 na desať rokov väzenia a predčasne ju prepustili na slobodu v roku 1995. Už dlhší čas žije v macedónskej metropole.
V Skopje privítala Schleyerovho syna najskôr prosbou o ospravedlnenie. "Veľmi to nepomôže, ale myslím si, že som sa vždy vyhýbala konfrontácii (s touto otázkou)," citovala jej slová tlačová agentúra DPA.
Ako po viac ako sedemhodinovom rozhovore s niekdajšou teroristickou uviedol Jörg Schleyer pre najčítanejší nemecký denník Bild, "po prvý raz som sa z úst teroristky odsúdenej za vraždu dozvedel, kto boli tri osoby v spoločnosti môjho otca v čase, keď padli vražedné výstrely". Súčasne vyjadril nádej, že ďalší teroristi budú nasledovať príklad Maierovej-Wittovej.
Teroristkine slová nepredstavujú podľa experta pre problematiku RAF Butza Petersa nič nové. V roku 1977 bola v rámci RAF skôr okrajovou osobnosťou, ktorá nebola pri únose a ktorá sa k samotnej záležitosti nemôže vyjadriť. Navyše Peters pripomenul, že Spolkový súdny dvor dal členom RAF z roku 1977 rozsiahle právo na odmietnutie informácií, takže nasledovanie príkladu spomínanej exteroristicky odborník neočakáva.
Podľa jeho slov je naďalej nejasné, kto stlačil spúšť pri fyzickej likvidácii obete únosu z 5. septembra 1977.
Jörg Schleyer požiadal nemeckého spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera o uvoľnenie doteraz utajených spisov o vražde jeho uneseného otca. Podľa jeho názoru nemožno po 40 rokoch uprieť pozostalým možnosť nahliadnuť do spisov, ktoré v uplynulých rokoch musel pri najmenej ôsmich žiadostiach vrahov z RAF o milosť posudzovať úrad hlavy štátu.
Steinmeier pri príležitosti nedávneho 40. výročia Schleyerovho únosu a vraždy vyzval niekdajších teroristov z RAF, aby ukončili svoje mlčanie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR