|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. apríla 2009
PMÚ potvrdil pokutu 2,423 mil. eur pre Slovak Telekom
Protimonopolný úrad SR (PMÚ) zamietol koncom marca tohto roku rozklad spoločnosti Slovak Telekom (ST) voči prvostupňovému rozhodnutiu v prípade zneužitia dominantného postavenia pri tendri pre Ľudovú ...
Zdieľať
BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Protimonopolný úrad SR (PMÚ) zamietol koncom marca tohto roku rozklad spoločnosti Slovak Telekom (ST) voči prvostupňovému rozhodnutiu v prípade zneužitia dominantného postavenia pri tendri pre Ľudovú Banku uskutočnenom v roku 2004. Vo svojom druhostupňovom rozhodnutí z 27. marca PMÚ potvrdil svoje prvostupňové rozhodnutie z novembra minulého roku, a taktiež aj pokutu vo výške 2,423 mil. eur (73 mil. Sk). ST však druhostupňové rozhodnutie úradu v plnom rozsahu odmieta, pričom argumentuje tým, že je naďalej nezrozumiteľné a "PMÚ v ňom opätovne nerešpektuje posudok nezávislého súdneho znalca". Podľa vyjadrenia ST sa spoločnosť v zákonnej lehote obráti na príslušný súd, aby predmetné rozhodnutie preskúmal.
PMÚ uložil spoločnosti ST opätovne pokutu za zneužitie dominantného postavenia formou stláčanie marže a obmedzenia hospodárskej súťaže za tender na riešenie Integrovanej komunikačnej platformy pre Ľudovú banku ešte z roku 2004. Výberové konanie pozostávalo z vybudovania dátovej virtuálnej privátnej siete, ktorá umožňuje bezpečný prenos dát medzi privátnymi sieťami cez verejnú telekomunikačnú sieť. Podobné rozhodnutie úradu ešte v roku 2007 zamietol Krajský súd, na ktorý sa spoločnosť ST obrátila, pričom ten vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že PMÚ nepostupoval plne v súlade so zákonom, jeho rozhodnutia nemožno považovať za zákonné pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť, a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné. Pôvodne za tento tender uložil PMÚ ešte v roku 2006 Slovak Telekomu pokutu vo výške 80 mil. Sk.
ST odmieta rozhodnutie PMÚ, pretože ponúkol Ľudovej Banke riešenie úplne technicky odlišné od riešenia, ktoré ponúkal konkurent, čo podľa spoločnosti potvrdil aj súdny znalec vo svojom posudku. Ten urobil v súlade s rozsudkom Krajského súdu, pričom PMÚ ho podľa ST nerešpektoval pri vydaní prvostupňového a taktiež pri vydaní druhostupňového rozhodnutia. "Z analýzy rozhodnutia zároveň vyplýva, že PMÚ považuje za stláčanie marže aj prípad, keď sa zákazníkom ponúkajú technicky neporovnateľné riešenia," uviedla spoločnosť vo svojej reakcii na druhostupňové rozhodnutie PMÚ. Podľa telekomunikačnej spoločnosti však takýto prístup úradu smeruje k podpore neefektívnych konkurentov.
PMÚ už v novembri reagoval na kritiku jeho rozhodnutia zo strany ST tým, že nikdy nespochybňoval odlišnosť technických riešení pri zabezpečovaní virtuálnej privátnej siete. Z pohľadu súťažných pravidiel a hlavne spôsobu preukazovania protisúťažnej praktiky margin squeeze (stláčanie marže) však nie je podľa úradu relevantné, či náklady technologických odlišností premietnuté do výslednej ceny v tendri sú odlišné alebo rovnaké. "Žiadna súťažná autorita pri posudzovaní takejto protisúťažnej praktiky neporovnáva individuálne náklady konkurenta s nákladmi dominantnej spoločnosti. Pri posudzovaní praktiky sa posudzujú náklady dominantnej spoločnosti nevyhnutné na realizáciu konečnej služby (náklady na spodnom trhu) a náklady služby resp. produktu ako nevyhnutného vstupu pre konkurentov, ktoré si dominant účtuje. Len takýto postup je možný a aj sa aplikuje protimonopolnými inštitúciami pri preukazovaní zneužitia dominantného postavenia formou stláčania marže," vysvetlil ešte v novembri úrad.
SITA
PMÚ uložil spoločnosti ST opätovne pokutu za zneužitie dominantného postavenia formou stláčanie marže a obmedzenia hospodárskej súťaže za tender na riešenie Integrovanej komunikačnej platformy pre Ľudovú banku ešte z roku 2004. Výberové konanie pozostávalo z vybudovania dátovej virtuálnej privátnej siete, ktorá umožňuje bezpečný prenos dát medzi privátnymi sieťami cez verejnú telekomunikačnú sieť. Podobné rozhodnutie úradu ešte v roku 2007 zamietol Krajský súd, na ktorý sa spoločnosť ST obrátila, pričom ten vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že PMÚ nepostupoval plne v súlade so zákonom, jeho rozhodnutia nemožno považovať za zákonné pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť, a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné. Pôvodne za tento tender uložil PMÚ ešte v roku 2006 Slovak Telekomu pokutu vo výške 80 mil. Sk.
ST odmieta rozhodnutie PMÚ, pretože ponúkol Ľudovej Banke riešenie úplne technicky odlišné od riešenia, ktoré ponúkal konkurent, čo podľa spoločnosti potvrdil aj súdny znalec vo svojom posudku. Ten urobil v súlade s rozsudkom Krajského súdu, pričom PMÚ ho podľa ST nerešpektoval pri vydaní prvostupňového a taktiež pri vydaní druhostupňového rozhodnutia. "Z analýzy rozhodnutia zároveň vyplýva, že PMÚ považuje za stláčanie marže aj prípad, keď sa zákazníkom ponúkajú technicky neporovnateľné riešenia," uviedla spoločnosť vo svojej reakcii na druhostupňové rozhodnutie PMÚ. Podľa telekomunikačnej spoločnosti však takýto prístup úradu smeruje k podpore neefektívnych konkurentov.
PMÚ už v novembri reagoval na kritiku jeho rozhodnutia zo strany ST tým, že nikdy nespochybňoval odlišnosť technických riešení pri zabezpečovaní virtuálnej privátnej siete. Z pohľadu súťažných pravidiel a hlavne spôsobu preukazovania protisúťažnej praktiky margin squeeze (stláčanie marže) však nie je podľa úradu relevantné, či náklady technologických odlišností premietnuté do výslednej ceny v tendri sú odlišné alebo rovnaké. "Žiadna súťažná autorita pri posudzovaní takejto protisúťažnej praktiky neporovnáva individuálne náklady konkurenta s nákladmi dominantnej spoločnosti. Pri posudzovaní praktiky sa posudzujú náklady dominantnej spoločnosti nevyhnutné na realizáciu konečnej služby (náklady na spodnom trhu) a náklady služby resp. produktu ako nevyhnutného vstupu pre konkurentov, ktoré si dominant účtuje. Len takýto postup je možný a aj sa aplikuje protimonopolnými inštitúciami pri preukazovaní zneužitia dominantného postavenia formou stláčania marže," vysvetlil ešte v novembri úrad.
SITA