Plevník-Drienové, rodisko Dominika Tatarku

Plevník-Drienové 3. novembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Plevník-Drienové v Považskobystrickom okrese pochádza z polovice 14. storočia. Až do roku 1952 boli Plevník a Drienové samostatné obce, rozdelené potokom Drienovka. Plevník sa prvýkrát písomne spomína v roku 1354, Drienové o 100 rokov neskôr. Dedina je hraničnou obcou Trenčianskeho kraja susediacou s Bytčianskym okresom v Žilinskom kraji.


Podľa starostu obce Miroslava Kremeňa veľkou devízou obce je krásna okolitá príroda. „Pýchou obce sú dve turistické lákadlá, kde sa uskutočňujú turistické výstupy. Známy je Silvestrovský výstup na Malý Manín, ktorý má výšku 813 metrov nad morom. Najvyšším bodom katastra našej obce je Havrania skala vysoká 835 metrov nad morom. Každý druhý rok prechádza obcou aj trať známeho slovenského podujatia Jilemnického 25-ka,“ priblížil Starosta.

S 1635 obyvateľmi patrí medzi stredne veľké obce, s výnimkou kanalizácie má kompletnú infraštruktúru. Starosta verí, že v blízkej budúcnosti bude v obci aj kanalizácia a stane sa pre nových i súčasných obyvateľov ešte zaujímavejšia.

„V obci je plnotriedna základná škola, ktorú navštevuje 124 žiakov, chýba nám však telocvičňa. Urobíme všetko pre to, aby tu telocvičňa bola, pretože deti zatiaľ cvičia vonku, v zime na chodbe. Kapacita materskej školy je naplnená. Nová výstavba si vyžiada aj zvýšenie kapacity materskej školy. V jednom pavilóne školy sídli obecný úrad, uvažujeme s presťahovaním obecného úradu a uvoľnenie priestorov pre materskú školu,“ doplnil Kremeň s tým, že novým sídlom úradu by mali byť zrekonštruované priestory budovy, ktorú obec kúpila od spotrebného družstva.

Plevník-Drienové žije bohatým športovým, spoločenským a kultúrnym životom, zabezpečuje ich 16 združení a iných subjektov.

„Máme tu futbalovú telovýchovnú jednotu, dobrovoľných hasičov, detský folklórny súbor a folklórny súbor Dúbravček, ktorý reprezentuje obec i v zahraničí. V obci pôsobí ľudová hudba Dúbravienka, gitaristky, občianske združenie Morava – krásna zem, ktoré organizuje niekoľko podujatí s tematikou národnostných menšín.

Aktívny je Klub slovenských turistov, Astronomický klub Juraja Bardyho, miestny odbor Matice slovenskej, kynologický klub, poľovnícke združenie, ale i záhradkári, chovatelia, zdravotne postihnutí a ďalší. Títo ľudia tvoria históriu a ponúkajú obyvateľom obce možnosť kultúrneho a spoločenského vyžitia,“ pripomenul starosta s tým, že Plevník-Drienové je aj dejiskom okresnej olympiády seniorov za účasti Jozefa Golonku a Marcely Laiferovej.

Jedna z prvých obcí separujúca komunálny odpad

Bezprostredná blízkosť diaľnice s diaľničným privádzačom v katastri obce, ako aj zmodernizovaná železničná trať a s ňou súvisiace vyvolané investície, urobili z obce Plevník-Drienové v Považskobystrickom okrese obľúbené a vyhľadávané sídlo.

O atraktívnosti obce svedčí podľa starostu Miroslava Kremeňa aj stúpajúca cena stavebných pozemkov a čoraz viac žiadostí o individuálnu bytovú výstavbu.

"Sme radi, že tu ľudia stavajú, vracajú sa rodáci, ale prichádzajú aj úplne noví obyvatelia. Škodou je len to, že obec nevlastní pozemky, na ktorých by sa mohla realizovať výstavba."

"Nákup stavebných pozemkov je tak na samotných záujemcoch o výstavbu, obec, samozrejme, pomáha s budovaním infraštruktúry. Otvorili sme dve nové lokality na výstavbu rodinných domov," priblížil starosta s tým, že za posledné štyri roky vydali okolo 50 stavebných povolení.

V Plevníku-Drienovom sú podľa starostu dve predajne potravín, niekoľko pohostinstiev, zmodernizovaný kultúrny dom s kapacitou 180 ľudí, ale napríklad aj letisko, ktoré využívajú najmä leteckí modelári. Areál bývalého poľnohospodárskeho družstva sa zmenil na priemyselný park, kde pôsobí niekoľko súkromných spoločností zameraných na drevárstvo, spracovanie kovov a ďalšie oblasti.

"Nezamestnanosť v obci je minimálna. Na jednej strane nás to teší, na druhej strane máme deficit aktivačných pracovníkov, ktorých sme zamestnávali cez úrad práce. Pred štyrmi rokmi sme ich mali 14, teraz ich máme troch. Sme však radi, že aj vďaka projektom s úradom práce si našli trvalé zamestnanie," doplnil Kremeň.



Najvýznamnejšou investíciou v obci v posledných rokoch je výstavba zberného dvora, ktorý nedávno skolaudovali a pripravuje sa jeho otvorenie. Čakajú ešte na dodanie automobilu s hydraulickou rukou, traktor s príslušenstvom a drvičku stavebného odpadu.

"Boli sme medzi prvými obcami, ktoré začali so separovaním komunálneho odpadu, máme zavedený vrecový zber, ľudia sú zodpovední, odovzdávajú vyseparovaný odpad, čo nás teší. Verím, že po otvorení zberného dvora za takmer 600.000 eur, sa budeme správať ešte zodpovednejšie," pripomenul starosta.

Z mimorozpočtových prostriedkov vymenili v Plevníku-Drienovom okná na obecnom úrade, kultúrnom dome, opravili viac ako 7000 štvorcových metrov miestnych komunikácií. Vďaka dotácii takmer 300.000 eur podstúpila komplexnú rekonštrukciu a zateplenie tamojšia základná škola.

"Podpísanú už máme ďalšiu zmluvu na čerpanie eurofondov, týka sa rekonštrukcie materskej školy a obecného úradu, začať by sa mala v apríli budúceho roku. Máme schválenú dotáciu na výstavbu novej hasičskej zbrojnice a zrekonštruovať chceme aj obecný dom," doplnil Kremeň.

Z historických stavieb sú skvostami obce Kostol sv. Štefana kráľa v centre obce, kaplnka pri základnej škole, novovybudovaná kaplnka so zvonicou v miestnej časti Dolina a zrekonštruovaná 150-ročná zvonica v rovnakej časti. "Zo starej zvonice dodnes znejú na poludnie zvony. Pri zvonení sa striedajú dve tamojšie obyvateľky, teší nás, že zachovávajú dlhoročnú tradíciu zvonenia," uzatvoril starosta.

Astronomický klub Juraja Bardyho

Záujem o astronómiu prebudil v amatérskom astronómovi Mariánovi Mičúchovi z Plevníka-Drienového v Považskobystrickom okrese v polovici 70. rokov seriál Okná vesmíru dokorán. Jeho nadšenie prerástlo vo vášeň, neskôr začal do tajov vesmíru zasväcovať deti v tamojšej škole v rámci astronomického krúžku.

V roku 1995 si v záhrade postavil astronomickú pozorovateľňu a o štyri roky neskôr založil v obci astronomický klub. Nesie meno po stredoškolskom učiteľovi, propagátorovi astronómie na Považí Jurajovi Bardym.

„Spočiatku som sa venoval iba teórii, neskôr som začal sám pozorovať vesmírne telesá. Oslovili ma najmä kométy, galaxie, čierne diery. Neskôr som si zadovážil prvý ďalekohľad, postupne pribúdali ďalšie. Cítil som potrebu urobiť si nejaké stabilné miesto na pozorovanie, pretože ďalekohľady sa počas prenosu poškodzovali a bolo ich treba nastavovať. Tak som postavil pozorovateľňu, ktorá je zameraná výlučne na astrofotografiu," priblížil Mičúch.

Ako dodal, Astronomický klub Juraja Bardyho je občianskym združením, ktoré pravidelne organizuje pozorovania.

„Pozorujeme zatmenie Slnka, zatmenie Mesiaca. Ak sú niektoré planéty vo výhodnej polohe, robíme pozorovania aj pre verejnosť. Najväčším podujatím je meteorologická expedícia Perzeidy, ktorú robievame v spolupráci s Považským osvetovým strediskom pod pamätníkom na lúke v obci Vrchteplá."

"Je tam minimálne svetelné znečistenie oblohy a takmer 360-stupňový obzor. Expedícia trvá osem až desať dní a okrem pozorovania meteorických rojov tam aj fotografujeme vesmírne telesá," doplnil Mičúch.

Mičúchove fotografie vesmírnych telies môže verejnosť obdivovať v regionálnych periodikách, ale desiatky jeho fotografií si mohli prezrieť aj astronomickí experti v odbornom časopise Kozmos.

Dominik Tatarka - najvýznamnejší rodák

Najvýznamnejším rodákom z obce Plevník-Drienové v Považskobystrickom okrese je spisovateľ a publicista Dominik Tatarka. V obci otvorili v roku 1992 Pamätnú izbu Dominika Tatarku, na otvorení nechýbal ani vtedajší prezident Českej a Slovenskej federatívnej republiky a Tatarkov dlhoročný priateľ Václav Havel.

Podľa riaditeľky Základnej školy Dominika Tatarku v Plevníku-Drienovom (názov nesie škola od roku 1996) Dagmar Smataníkovej pochádzal Tatarka zo siedmich detí, bol jediným chlapcom, mal šesť sestier. „Nesmierne miloval svoju matku, opisoval ju vo viacerých dielach. Otca nikdy nepoznal, zahynul vo vojne, keď bol Dominik ešte malý. S manželkou mal dve deti, ktoré ešte žijú," priblížila riaditeľka.

Pamätná izba je podľa nej prierezom celého Tatarkovho života, nechýba v nej ani jedna kniha, ktorú napísal. Jej súčasťou sú aj fotografie z čias, kedy Tatarka hrával divadlo spolu s Václavom Havlom. Pamätnú izbu spravuje škola, navštevujú ju najmä stredoškoláci, ktorí majú Tatarku v povinnej literatúre.

„Pamätnú izbu navštevujú aj ľudia zo zahraničia. Mali sme tu aj návštevníkov z Paríža, pretože Tatarka študoval na univerzite v Sorbonne. Naša škola je usporiadateľom celoslovenskej literárnej súťaže O cenu Dominika Tatarku, nedávno sme vyhodnocovali už jej 16. ročník, mali sme tu práce aj z Francúzska," doplnila Smataníková.

Ako dodala, do Plevníka-Drienové chodieval Tatarka často, pretože v obci mal rodinu. „Pôvodný dom už dnes nestojí, je tam iná stavba, ale ja si ho odmala pamätám. Večne s cigaretkou v ústach, čierny klobúk a dlhý čierny kabát," uzavrela Smataníková s tým, že v parku neďaleko školy odhalili aj bustu najvýznamnejšieho rodáka z obce.

Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913. Vyštudoval Univerzitu Karlovej v Prahe, aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Po vojne bol ústredným tajomníkom Zväzu československých spisovateľov a redaktorom Pravdy. Na protest proti okupácii Československa vystúpil v roku 1969 z KSČ, režim ho zbavil všetkých funkcií, prišiel o prácu a stal sa zakázaným autorom.

Od roku 1970 bol pod stálym dohľadom komunistickej tajnej bezpečnosti. V roku 1977 ako prvý Slovák podpísal Chartu 77. V roku 1986 mu Nadácia Charty 77 udelila v Štokholme Cenu Jaroslava Seiferta, v roku 1991 mu udelili in memoriam vyznamenanie T. G. Masaryka I. triedy. Pádu komunistického režimu sa Dominik Tatarka nedožil, zomrel v máji 1989.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR