|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Tradícia plesania je previazaná s históriou celej Európy. Ples či bál bol dôležitou súčasťou spoločenského diania a jeho korene siahajú do Francúzska v 15. až 16. storočí. Najskôr na dvoroch panovníkov, neskôr aj na iných panských sídlach obyvatelia pripravovali tanečné zábavy so špeciálnym programom. Veľmi skoro sa rozšírili aj do iných krajín a stali sa súčasťou zábav všetkých vrstiev mestského obyvateľstva. Predovšetkým maškarné plesy sa stali v mestách hlavnými fašiangovými akciami.
Bály sa však konali aj pri príležitosti osláv v kráľovských či šľachtických rodinách. Výnimkou nebola ani Bratislava, v minulosti pýšiaca sa prívlastkom korunovačné mesto. Dokonca i známy zvodca Casanova popísal vo svojich pamätiach, ako sa náhodou vyskytol v Prešporku na plese arcibiskupa. Ďalším zo známych bratislavských plesov bol Spevácky ples organizovaný Prešporským speváckym spolkom. Jeho organizácia zahŕňala aj prísny výber hostí a kontrolu pozvánok. Spevácky ples ďalej dovolil hosťom skryť sa do masiek.
Vo veľkých mestách boli najčastejšie maškarné plesy a bály, ktoré sa tešili veľkej obľube už od 17. storočia. Pre vtedajšiu šľachtu to bola možnosť rozptýlenia, slúžili na zoznámenie pre mladých ľudí, ako aj dohodnutie sobášov. Tieto honosné plesy boli jednoznačne prejavom prestíže.
Mešťania nezaostávali za pánmi, aj keď mestské plesy boli o niečo chudobnejšie. Po celej Európe boli vychýrené cechové plesy, kde oslavovali obuvníci, mäsiari, zvonári, ako aj stavovské bály poľovníkov, učiteľov, hasičov, ktoré pretrvali dodnes. Oslavovali aj obyčajní dedinčania, ktorí usporadúvali vidiecke zábavy v krčmách a obecných domoch.
Plesová sezóna sa začínala vždy po Troch kráľoch a trvala do Popolcovej stredy, teda do začiatku veľkonočného pôstu. Fašiangy boli príležitosťou skrátiť si dlhé a možno i strašidelné večery a predĺžiť si slávnostné chvíle, ktorým predchádzali vianočné sviatky a oslavy nového roku. Toto obdobie charakterizuje hojnosť jedla a pitia na vidieku i v mestách. Bohato prestreté stoly mali podľa tradície zabezpečiť hojnosť a prosperitu v nadchádzajúcom roku a zároveň boli protikladom k blížiacemu sa pôstu.
Plesy, ako ich poznáme dnes, sa v našich končinách organizujú od druhej polovice 19. storočia. Práve v tomto období, konkrétne v roku 1877, inšpirovaný úspechom parížskeho Opera Ballu, cisár František Jozef dal požehnanie prvému „koncertnému soireé“, do ktorého bola zainteresovaná aj Cisársko-kráľovská dvorná opera. Bol to skutočne pokrokový čin, veď v tom čase bol tanec ešte oficiálne zakázaný.
Opisy plesov zaberajú veľké miesto aj v početných románoch či básňach. Zvodcovia ako Eugen Onegin si na nich lovili svoje obete, mladé dámy na báloch prvýkrát vstúpili do spoločnosti. Ich literárnym prototypom sa stala Nataša Rostovova z Tolstého románu Vojna a mier, ktorá sa hneď na svojom prvom veľkom plese zoznámila s kniežaťom Andrejom Bolkonským. Románový príbeh Fantóma opery - viacnásobne muzikálovo i filmovo spracovaný - stelesňuje nočnú moru vyšších vrstiev. Žije v katakombách pod každým honosným divadlom či palácom ktosi nepekný, nemilovaný, odvrhnutý spoločnosťou, ktorý v návale závisti či zúfalstva môže kedykoľvek stiahnuť obrovský luster na dobre sa baviacu spoločnosť.
Na Slovensku sa po revolúcii akoby roztrhlo vrece s plesmi. S miernym zveličením sa dá povedať, že ples má dnes každá väčšia záujmová skupina alebo komunita – poznáme ples poľovníkov, hasičov, rybárov, stavebných podnikateľov, energetikov, mestské plesy, a pod. Samostatné plesy mávali aj jednotlivé divízne závody.
Na Slovensku však tradícia na úrovni bálu vo viedenskej opere chýbala a preto sa spoločnosť Orange Slovensko rozhodla prispieť k tomu, aby sa Bratislava zaradila medzi hlavné mestá Európy s vlastným prestížnym plesom v opere. Vďaka tomu sa v roku 2001 uskutočnil prvý ples v opere, z ktorého sa v priebehu rokov stala významná tradícia spoločenského života na Slovensku. Nadchádzajúcu plesovú sezónu na Slovensku otvorí preto ples v opere už po jedenásty raz. Rokom 2011 tak vstupuje do novej dekády.
Na začiatku stála túžba priniesť niečo výnimočné, čo by zároveň posunulo naše hlavné mesto na úroveň iných európskych metropol. Dnes sa už dá povedať, že ples v opere splnil svoj počiatočný cieľ. Nielen obyvatelia Slovenska ho vnímajú ako jednu z najprestížnejších udalostí svojho druhu u nás. Ples výrazne dotvára spoločenský význam Bratislavy, ktorá sa vďaka nemu stala súčasťou trojice stredoeurópskych metropol Budapešť – Viedeň – Bratislava, ktoré sa môžu pochváliť pestovaním tradície operných plesov.
Ples v opere vďačí svojej dobrej povesti v nemalej miere profesionálom, ktorí ho svojimi skúsenosťami a prácou výrazne formujú. Vďaka ich precíznosti, dôslednej príprave, začínajúcej sa takmer bezprostredne po skončení aktuálneho plesu, a perfektnej súhre všetkých realizačných tímov, spĺňa ples v opere najnáročnejšie očakávania hostí. Svojou prítomnosťou ho každý rok poctia najvýznamnejšie osobnosti z umeleckej, vedeckej, spoločenskej či športovej sféry. Aj vďaka nim má príznačnú eleganciu.
Ples v opere patrí na Slovensku už od svojho prvého ročníku k spoločenským podujatiam najvyššej úrovne. Od samotného začiatku jeho konania je hostiteľom plesu v opere spoločnosť Orange Slovensko. Celkový zážitok z plesu umocňuje každoročne hneď niekoľko oblastí – kvalitný program, dych vyrážajúca výzdoba, vyberaná gastronómia, vznešená atmosféra či dodržiavanie etikety a vyberané spôsoby prítomných.
Prvý ples v opere v roku 2001 pripravil priestor pre vytvorenie viacerých tradícií, ktoré sa ním niesli počas nasledujúcich ročníkov. Snáď najznámejšou a najprestížnejšou je otvárací ceremoniál, ktorý si vytvoril svoj ustálený a hosťami veľmi obľúbený postup. Každý rok je jeho príprave venovaná veľká pozornosť, pretože otvára nielen ples v opere, ale plesovú sezónu na celom Slovenku.
Jedna z vizuálne najvýraznejších tradícií je tematické zameranie plesu, ktoré je každý rok iné a po prvýkrát ho priniesol ples v roku 2006:
Ples v opere je nielen príležitosťou zažiť neopakovateľnú atmosféru, ale aj výzvou prezentovať znalosti spoločenského správania a povedomie o etikete. Možno sa to nezdá, ale s etiketou súvisí napríklad aj výber večerného oblečenia. Pre dámy je žiaduca tzv. veľká večerná toaleta a starostlivá voľba doplnkov, mejkapu a účesu. Potešiteľné je, že návštevníci plesu v opere nielen oplývajú potrebnými znalosťami o etikete, ale uchytila sa už aj akási súťaživosť a dámy samotné chcú na plese zažiariť, mať najkrajšiu róbu, top účes či dokonalý celý outfit.
Pri večerných róbach preto vedia, že ideálne sú topánky s uzavretou špicou, sandálové typy sa odporúčajú pri šatách, ktoré majú odhalený chrbát a plecia. Šaty sú, samozrejme, dlhé až po zem. Oživiť ich možno luxusnými šperkmi či exkluzívnou bižutériou.
Ples v opere už niekoľko rokov dáva príležitosť domácej návrhárskej tvorbe. Viacero dám sa už v minulosti rozhodlo pre oblečenie z dielne Fera Mikloška, Luciu Hablovičovú niekoľkokrát po sebe zdobil model Borisa Hanečku, svoje modely na plese v opere mala aj Lýdia Eckhardt či Veronika Hložníková. Tento rok sa Veronika dokonca podpíše pod večernú toaletu moderátorky Adriany Kmotríkovej. Adela Banášová avizovala šaty od Márie Štranekovej a Hana Převrátilová sa postará o toaletu Very Wisterovej.
Traduje sa, že prípravu na ples majú jednoduchšiu páni, ale nie je to celkom tak. Ich večerným oblečením je frak s kvalitnými tanečnými topánkami, odporúčajú sa lakovky. Pánom však môže dlhšie trvať tanečná príprava. Aj toto sa na Slovensku výrazne zlepšilo. Vďaka celkovej osvete, televíznym tanečným formátom a už spomínanému povedomiu o etikete páni vedia, že iba s valčíkom nevystačia.
Slávna tanečná pedagogička a choreografka Marta Graham kedysi povedala: „Tanec je skrytý jazyk duše.“ Na plese je tanec niečo ako súčasť konverzácie. Nevyhnete sa mu a od každého návštevníka sa prirodzene očakáva. V minulosti sa tancu prikladal väčší význam. Bol komunikačným nástrojom a dodnes napríklad v Indii môže tanečnica svojim pohybom vyjadrovať konkrétne posolstvá. Na kráľovských dvoroch sa tanec vyučoval a patril medzi základné vedomosti a zručnosti ako napríklad lov, jazda na koni, šerm či štúdium cudzích jazykov. Vďaka tancu sa mladí ľudia naučili galantnému správaniu, osvojili si základy kultivovaného prejavu a oboznámili sa so šarmom opačného pohlavia.
Každým ročníkom plesu v opere sprevádzajú vždy viacerí známi a obľúbení hudobníci. Počas uplynulých desiatich ročníkov to bol vždy výber renomovaných umelcov, medzi ktorými sa doposiaľ predstavili slovenské legendy ako napr. Elán, Miro Žbirka, Pavol Hammel, Peter Nagy, a mnohí iní. Na plese v opere však nikdy nechýbajú ani zahraničné osobnosti, či už ide o české stálice dobre známe aj slovenskému publiku alebo umelci svetového hudobného mena. Medzi najvýraznejšie hviezdy, ktoré už na doskách SND pri príležitosti plesu v opere vystúpili, patria Karel Gott, Helena Vondráčková, Michal David, Bonney M, Lisa Stansfield, Jimmy Sommerville či Ali Campbell z britskej skupiny UB40 a mnohí ďalší.
Jednou z neoddeliteľných súčastí každého ročníku plesu v opere je aj „plesová kapela“, ktorá sprevádza hostí celým plesom a predstavuje príjemné spestrenie večera. Počas doterajších ročníkov sa tejto úlohu ujal slávny Glenn Miller Orchestra, Orchester Felixa Slováčka a Orchester Boom Band, ktorý sa stal takpovediac stálicou plesu v opere a účinkuje na ňom už od jeho druhého ročníka.
Vyvrcholením eventu je vždy vystúpenie Hviezdy večera, osobnosti kultúrnej sféry, ktoré prichádza ako hudobná „čerešnička na torte“ vždy o polnoci. Ako prvá sa tejto úlohy zhostila Lucie Bílá, ktorú nasledovali hviezdy ako Lisa Stansfield, Gabrielle, Belinda Carlisle, Mireille Mathieu, Filippa Giordano, Dani Klein či Gloria Gaynor. Hviezda večera má zároveň jednu výnimočnú úlohu – slávnostným úderom na gong otvára nielen ples v opere, ale aj celú plesovú sezónu na Slovensku.
Hostia plesu v opere sa však už od prvého ročníka majú príležitosť každý rok zabaviť nielen na hlavnom parkete, ale aj špeciálne pripravenom restaurante v suteréne budovy divadla. Vzniká tak možnosť zabaviť sa na plese v opere v dvoch líniách: v hlavnej sále upravenej do podoby tanečného parketu a v priestoroch Restaurantu Opera. Jedinečnú atmosféru v týchto priestoroch na každom ročníku plesu v opere vytvára ľudová hudba. Zažiarili tu už známe mená ako Diabolské Husle Berkyho Mrenicu, Katarína Hasprová, Jana Kociánová, Zlaté husle či Cigánski diabli.
Kultúra bez bariér. Projekt s týmto názvom Nadácia Orange rozbieha už po druhý krát. Jeho cieľom je sprístupnenie kultúry a umenia tým, ktorí k nej majú sťažený prístup, a to nie z vlastného pričinenia. Ide obzvlášť o ľudí zdravotne a sociálne znevýhodnených. Práve pomocou kultúry tak chceme prispieť k ich integrácii do väčšinovej spoločnosti. Úlohu ambasádorky projektu tento rok prijala herečka Zdena Studenková.
Umelecké súbory, ktoré prostredníctvom projektu Kultúra bez bariér podporíme, tak sprostredkujú svoje divadelné alebo hudobné vystúpenia tým z nás, ktorí si podobné podujatia za bežných okolností nemôžu vychutnať. Spoločnosť Orange v tejto súvislosti vyčlenila 20-tisíc eur. Súčasťou bude aj verejná zbierka, ktorej sa môžu zúčastniť aj hostia plesu v opere. Minulý rok sa takto podarilo získať vyše 52-tisíc eur. Tieto peniaze boli formou grantov prerozdelené medzi 20 zoskupení, ktoré vďaka nim odohrali viac ako 120 divadelných predstavení pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, naštudovali divadelné predstavenie s deťmi so sluchovým postihnutím, zrealizovali umelecké divadelné workshopy pre deti a mládež zo špeciálnych škôl či vytvorili tanečno-pohybovú inscenáciu, v ktorej sa stretli ľudia zdraví a zdravotne postihnutí.
Zámerom programu je zvyšovanie tolerancie a odstraňovanie bariér medzi znevýhodnenými ľuďmi a väčšinovou spoločnosťou.
Samotnému úderu na gong a otvoreniu plesovej sezóny prostredníctvom prestížneho plesu v opere predchádzajú mesiace prípravy. Nad organizáciou plesu v opere dohliada agentúra Monarch, ktorá okrem iného spolu s Čestným plesovým výborom a hostiteľom, spoločnosťou Orange Slovensko, zostavuje skladbu účinkujúcich. Prvý koncept dramaturgie nadchádzajúceho plesu, ktorý je na svete niekedy v priebehu marca, sa v spolupráci s hostiteľom plesu v opere, spoločnosťou Orange Slovensko, vylaďuje až do júna. Po ňom nastupuje exekutívna časť prípravy plesu venujúca sa stavbe, zmluvám s umelcami, cateringu a podobne. Prípravy sú teda výsledkom niekoľkomesačného úsilia a spolupráce. Sú to stovky, ak nie dokonca tisícky telefonátov, e-mailov a stretnutí
.
4.1 Premyslená dramaturgia
O celkový dojem a pozitívny ohlasu hostí na tento jedinečný event sa zaslúžila aj premyslená dramaturgia, ktorá je každý rok kolektívnym dielom. Prvotný koncept, zostavenie programu a navrhovaných umelcov, pripravuje agentúra Monarch, a je podkladom pre ďalšie diskusie s hostiteľom plesu ako aj s Čestným plesovým výborom. Monarch tiež umelcov oslovuje a preberie s nimi detaily účinkovania – zoznam skladieb, objednávku a zmluvu, ubytovanie či dopravu v prípade účinkujúcich zo zahraničia. Režisérske žezlo plesu v opere drží pevne v rukách Ján Ďurovčík. Dôležitým momentom plesu v opere je rozhodne otvárací ceremoniál, ktorého tradícia vznikla od piateho ročníka plesu. Počas nasledujúcich ročníkov sa ustálil jeho priebeh. Súčasťou slávnostného otvorenia plesu je vždy operná ária, balet a príhovory hostiteľa, generálneho riaditeľa spoločnosti Orange Slovensko, a riaditeľa Opery SND, resp. SND ako i slávnostné rozozvučanie gongu hviezdou plesu. Doteraz ňou vždy bola dáma - speváčka. Neoddeliteľnou súčasťou ceremoniálu je aj úvodný valčík v podaní Interklubu Madit Bratislava.
Za premenu sály Slovenského Národného Divadla na tanečnú, ako i dostavanie javiskových lóží, prebudovanie foyer alebo zimnej záhrady je už od prvého plesu v opere v roku 2001 zodpovedný scénický výtvarník Miloš Pietor. Ide o náročnú úlohu, ktorá vyžaduje kreatívnu i technickú prípravu priestorov.
Vysokú úroveň plesu v opere už tradične spečatí Čestný plesový výbor z osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života. Jeho členovia sa na príprave plesu v opere podieľajú aktívne už od prvého ročníka vo všetkých oblastiach – vyjadrujú sa k výberu umelcov, programu alebo aj občerstveniu či výzdobe. Hneď po skončení aktuálneho ročníka plesu v opere sprostredkujú organizátorom svoje dojmy a pripomienky k tomu, čo sa im páčilo a čo by sa ešte dalo vylepšiť. Majú dôležitý hlas aj pri finálnom schvaľovaní konceptu nadchádzajúceho plesu. Už od premiérového plesu v opere sa tejto úlohy zhosťujú napríklad Emília Vášaryová, Peter Dvorský alebo Pavel Traubner. Ples v opere má tú česť, že k jeho príprave prispeli alebo stále prispievajú svojou životnou múdrosťou a skúsenosťami aj osobnosti ako Milan Lasica, Martin Huba, Ľubica Vargicová, Ľubo Roman, Ľubica Rybárska a niekoľko ďalších osobností spoločenskej, kultúrnej či hospodárskej sféry na Slovensku.
5. Ples v opere – udávateľ spoločenského štandardu
Status, ktorý ples v opere počas desiatich rokov získal, je v podstatnej miere aj odzrkadlením edukácie a znalosti etikety či stanovením vysokého spoločenského štandardu. Aj túto stránku organizátori zverili do rúk profesionálov.
Toto jedinečné podujatie, ktoré priblížilo Bratislavu iným svetovým metropolám, sa podpísalo pod návštevu Slovenska osobnosťami svetovej kultúrnej scény. Ples v opere však v neposlednom rade privítal aj mnohých slovenských umelcov.
Tanec je jediná spoločenská forma, kedy môže muž držať cudziu ženu v náručí bez verejného pohoršenia.
Tanec je skrytý jazyk duše, Martha Graham.
Každoročne je ples v opere miestom stretnutia významných osobnosti z kultúrnej, spoločenskej, vedeckej či hospodárskej sféry. Pôvodným zámerom organizátorov bolo síce vytvoriť elegantné a prestížne podujatie na úrovni pre svojich obchodných partnerov, nasledujúce ročníky však priniesli s rastúcou úrovňou plesu aj zvyšovanie jeho spoločenského významu. Hostiteľ plesu v opere, spoločnosť Orange Slovensko, preto rozšíril v tomto duchu zoznam pozvaných. Dnes medzi hostí najvýznamnejšej spoločensko-kultúrnej udalosti na Slovensku patrí okrem podnikateľskej aj celospoločenská domáca i zahraničná elita. Doposiaľ sa ho zúčastnili hostia napr. z Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, ale aj z krajín mimo Európy, napr. USA, Mexika, Dominikánskej republiky či ostrova Maurícius.
Ples v opere počas svojej existencie privítal v priateľskej a príjemnej atmosfére historickej budovy národného divadla medzi inými osobnosti z oblasti:
“Zdvorilosť nás vyjde lacno, ale vysoko sa cení,” Cervantes
“Správanie je zrkadlo, v ktorom každý ukazuje svoj obraz,” Johann Wolfgang von Goethe
Pravidlá dôstojného a ohľaduplného správania neslúžia na to, aby život komplikovali. Práve naopak. Majú zjednodušiť orientáciu v sociálnej sfére. Podľa výskumov amerických odborníkov až 90% Američanov pokladá neznalosť slušného správania sa za vážny spoločenský a pracovný problém.
Súbor rôznych noriem a zásad sa nazýva etiketa – postupne sa kodifikovala do spoločenského kódexu a tak nadobudla záväzný charakter. Etiketu nemožno vnímať ako dogmatický celok zvyklostí, sú to dynamické prvky, prispôsobujúce sa aktuálnym požiadavkám. Normy a pravidlá sa vyvinuli zo zaužívaných tradícií a zvyklosti ľudského správania sa, a tak ich treba aj vnímať. Nemajú nemennú formu ale majú nemenný cieľ – dorozumievanie sa a porozumenie.
Pôvod etikety
Už starí Rimania boli skvelí spoločníci a na svoju dobu vraj malý vyspelý bontón. Komplikované rituály sa formovali na španielskych a francúzskych dvoroch. Zaujímavý je aj etymologický pohľad: “dvor” – “z dvora” – “zdvorilosť” (anglicky: court-curtesy, nemecky: hof-höflichkeit, francúzsky: cour-courtoisie). Zdvorilé správanie možno nájsť už v Starom či Novom zákone. Príklady elitného vystupovania siahajú do feudalizmu, kedy Viktoriánska stredná trieda napodobňovala vyššiu vrstvu. Pod zatracovanie etikety sa u nás podpísal socializmus. Socialistická výchova formovala generáciu, ktorá netušila, že pravá dáma kedysi nevyšla na ulicu bez klobúka a rukavičiek.
Etiketa všeobecne
Slovo “etiketa” má starofrancúzsky pôvod a v minulosti označovala nálepku na lekárnickom či inom tovare. Až neskôr sa tento termín zaužíval pre pravidlá konvenčného správania sa. Vo Francúzsku a vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa v súvislosti s pôsobením človeka v spoločnosti zaužíval termín Savoir vivre et savoir faire, teda vedieť žiť a vedieť konať. Moc spoločenskej etikety spočíva v jej schopnosti koordinovať spoločenský styk, kladne vplývať na vytváranie medziľudských vzťahov a pozitívne usmerňovať spoločenskú komunikáciu. Pravidlá a normy spoločenského styku prežili stáročia, čo možno vysvetliť nielen tým, že vznikali na základe spoločenskej potreby, ale aj ich schopnosťou rozvíjať medziľudské vzťahy založené na porozumení. Súčasné spoločenské styky ovplyvnila aj globalizácia. Model vhodného správania sa človeka dneška je napriek odchýlkam vyplývajúcich z územných špecifík či z národných kultúr, čoraz unifikovanejší.
Ples
Názov “bál” pochádza z francúzštiny, ale korene má v latinčine a gréčtine. Ples je výsostné podujatie neskorých večerných hodín. Je to najvyššia forma tanečnej zábavy. Je to príležitosť, aby si hostia pochutnali na dobrom menu a zatancovali. Je to však aj platforma pre formu spoločenského vyžitia. Hostia sa preto na plesoch prechádzajú a nadväzujú rozhovory. Na ples možno pozvať široký okruh ľudí, zásadne však v pároch. Ples začína vystúpením profesionálnych tanečníkov alebo polonézou.
Zdroj: Etiketa a protokol, doc. Svetlana Hlavčáková
Tagy: Ples v opere
Súvisiace články:
Z Plesu v opere idú peniaze na rúcanie bariér (24. 3. 2010)
Ples v opere: V SND sa zabávalo pomenej prominentov ako vlani (10. 1. 2010)
Foto: X. Ples v opere (10. 1. 2010)
Ples v opere: Úroveň sa zvyšuje, Kubiš prišiel s vyznamenaniami na fraku (10. 1. 2010)
Ples v opere: Tenoristu Ramóna Vargasa si slovenskí prominenti obľúbili (10. 1. 2010)
Ples v opere: Vášáryová chápe, ak niekto považuje Ples v opere za snobský (10. 1. 2010)
Plesajúcim sa otvoria brány historickej budovy SND (9. 1. 2010)