Pitná voda zo Žitného ostrova je bez znečistenia, tvrdí BVS

Bratislava 24. júna (TASR) - Pitná voda zo Žitného ostrova je bez znečistenia. Potvrdili to výsledky analýzy vzoriek vody z monitorovacích vrtov pri vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín, ktoré prevádzkuje Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). Iná situácia je ale v bratislavských mestských častiach Podunajské Biskupice a Vrakuňa, odkiaľ sa voda na pitné účely neodoberá. TASR o tom informoval hovorca spoločnosti Alexander Buzinkay.


V týchto dvoch mestských častiach bola v hodnotených vrtoch podľa jeho slov zistená prítomnosť troch nežiaducich chemických látok v mierne nadlimitných hodnotách. "Pochádzať môžu z rôznych zdrojov znečistenia v tejto časti Bratislavy, vrátane bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD)," priblížil Buzinkay.

V odstavenom vodárenskom zdroji Podunajské Biskupice, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti štyri a pol kilometra od chemickej skládky, bola zistená najhoršia kvalita vody a zaznamenané mierne prekročenie limitnej hodnoty pre obsah rezíduí pesticídov, a to pre látku hexachlórcyklohexán a benzo(a)pyrén. "Vo veľmi vysokých koncentráciách tu však bol zachytený cín, jeho prítomnosť je potrebné podľa odborníkov overiť nezávislou analýzou," doplnil Buzinkay.

V monitorovacom vrte na území čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni, ktorý sa nachádza na okraji predpokladaného šírenia znečistenia, bola mierne prekročená limitná hodnota koncentrácie pesticídu prometryn.

BVS zhodnotila stav podzemných vôd na území Vrakune a Podunajských Biskupíc na základe požiadavky mestského zastupiteľstva Bratislavy zo začiatku apríla tohto roka, a to pre podozrenie zo znečistenia týchto vôd skládkou chemického odpadu CHZJD.

Na takúto analýzu nemala ale BVS vybavenie, preto si ju objednala v Národnom referenčnom laboratóriu (NRL) pre oblasť vôd na Slovensku vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva. "Laboratórium hodnotilo celkovo 148 parametrov kvality podzemných vôd v štyroch existujúcich monitorovacích vrtoch BVS," priblížil hovorca.

NRL pre oblasť vôd na Slovensku pripúšťa, že pôvodcom nameraného znečistenia je s veľkou pravdepodobnosťou chemická skládka bývalých CHZJD, prípadne iné bodové zdroje znečistenia v tejto časti Bratislavy. Zároveň s BVS upozorňujú, že takáto jednorazová analýza prináša len základnú informáciu o znečistení podzemnej vody v záujmovom území. "Reprezentatívne zhodnotenie si vyžaduje dlhší monitoring a podstatne väčší počet analýz z cielene navŕtaných kontrolných vrtov v kontaminovanom území," dodal Buzinkay.

Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a bratislavského Ružinova, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 90.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Mestská časť Vrakuňa i aktivisti upozorňujú, že na skládke neboli vybudované nepriepustné tesniace prvky a nikto presne nevie, aký odpad je tam uložený.

Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Toxické látky sa tak mohli dostať do okolia. Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používať domové studne na polievanie zeleniny či ovocných stromov. Mestské časti Vrakuňa i Podunajské Biskupice vstúpili pred pár mesiacmi pre skládku do štrajkovej pohotovosti.

Ministerstvo životného prostredia vykonávalo na skládke v posledných mesiacoch rozsiahli geologický prieskum. Jeho výsledky by mali byť známe v júli. Potom sa má začať proces určenia povinnej osoby, ktorá má územie vyčistiť. V prípade, že ponesie za odstránenie skládky zodpovednosť rezort životného prostredia, chce sa uchádzať o financie na jej likvidáciu z Operačného programu Kvalita životného prostredia.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR