|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. decembra 2009
PIŠÚT: Vedci zarobia v zahraničí štvornásobok
Perspektívni odborníci zo Slovenska sa spoza hraníc stále nevracajú. Tvrdí to exminister školstva a odborník na vysoké školstvo Ján Pišút. "Môj odhad je, že mladí vedeckí pracovníci majú ...
Zdieľať
BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) - Perspektívni odborníci zo Slovenska sa spoza hraníc stále nevracajú. Tvrdí to exminister školstva a odborník na vysoké školstvo Ján Pišút. "Môj odhad je, že mladí vedeckí pracovníci majú v zahraničí štyrikrát väčší mesačný príjem," uviedol pre agentúru SITA Pišút. K odchodu z krajiny ich nemotivujú len peniaze, ale aj lepšie pracovné podmienky. Zo stovky fyzikov, ktoré má Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave v zahraničí, sa podľa Pišúta vrátili na Slovensko len traja alebo štyria. "Možno sa vrátia nejakí ďalší, ale neviem, či im ponúkame toľko v pracovných príležitostiach aj finančnom ohodnotení, aby to pre nich bolo atraktívne. Skôr si myslím, že nie," konštatuje Pišút.
Podľa bývalého ministra školstva je dobré, ak za štúdiom vycestujú absolventi, ktorí plánujú pokračovať vo vedeckej alebo akademickej dráhe. Na Slovensko by sa však mali vrátiť do piatich rokov. Aj v stredoveku musel odísť učeň na vandrovku, ak sa chcel stať tovarišom. "U nás máme veľa ľudí, ktorí za sebou nemajú vandrovku, a potom domov neprinesú nové idey," hovorí Pišút. Slovenská veda podľa neho na tento fenomén dopláca neustále.
Medzinárodnú spoluprácu považuje odborník za podmienku kvalitnej vedy a svedčí o tom i súčasný stav, v akom sa nachádzajú jednotlivé disciplíny. Vo výhode sú prírodné vedy. Podľa Pišúta im pomohlo, že odborníci z tejto oblasti mohli cestovať a nadväzovať kontakty za hranicami aj počas politického režimu pred rokom 1989. "V omnoho horšej situácii boli humanitné a spoločenské vedy, medzinárodné styky sú tam dodnes slabšie a len pomaly sa dostávajú do istého normálu," tvrdí Pišút.
Ján Pišút má 70 rokov. Od decembra 1989 do septembra 1990 bol námestníkom ministra školstva pre vysoké školy, následne do júna 1992 pôsobil ako minister školstva. Absolvoval niekoľko viacmesačných pobytov v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku (CERN) a na francúzskej Univerzite Blaise Pascala v Clermont - Ferrand. Špecializuje sa na teoretickú fyziku, subjadrovú fyziku a teóriu vyučovania fyziky. Napísal niekoľko učebníc. V súčasnosti je profesorom fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každoročne zverejňuje hodnotenia vysokých škôl a ich fakúlt.
SITA
Podľa bývalého ministra školstva je dobré, ak za štúdiom vycestujú absolventi, ktorí plánujú pokračovať vo vedeckej alebo akademickej dráhe. Na Slovensko by sa však mali vrátiť do piatich rokov. Aj v stredoveku musel odísť učeň na vandrovku, ak sa chcel stať tovarišom. "U nás máme veľa ľudí, ktorí za sebou nemajú vandrovku, a potom domov neprinesú nové idey," hovorí Pišút. Slovenská veda podľa neho na tento fenomén dopláca neustále.
Medzinárodnú spoluprácu považuje odborník za podmienku kvalitnej vedy a svedčí o tom i súčasný stav, v akom sa nachádzajú jednotlivé disciplíny. Vo výhode sú prírodné vedy. Podľa Pišúta im pomohlo, že odborníci z tejto oblasti mohli cestovať a nadväzovať kontakty za hranicami aj počas politického režimu pred rokom 1989. "V omnoho horšej situácii boli humanitné a spoločenské vedy, medzinárodné styky sú tam dodnes slabšie a len pomaly sa dostávajú do istého normálu," tvrdí Pišút.
Ján Pišút má 70 rokov. Od decembra 1989 do septembra 1990 bol námestníkom ministra školstva pre vysoké školy, následne do júna 1992 pôsobil ako minister školstva. Absolvoval niekoľko viacmesačných pobytov v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku (CERN) a na francúzskej Univerzite Blaise Pascala v Clermont - Ferrand. Špecializuje sa na teoretickú fyziku, subjadrovú fyziku a teóriu vyučovania fyziky. Napísal niekoľko učebníc. V súčasnosti je profesorom fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každoročne zverejňuje hodnotenia vysokých škôl a ich fakúlt.
SITA