Pijete každý deň kávu? Podľa vedcov to môže krátkodobo ovplyvniť váš mozog

Jeho účinkami na organizmus sa zaoberajú odborníci už desaťročia a z času na čas prichádzajú so zaujímavými zisteniami.

Niektoré z nich sú pozitívne, ako napríklad nedávna štúdia o vplyve kávy na prostatu, iné zas patria do tej druhej kategórie. Práve k nim môžeme pridať aj najnovšiu štúdiu výskumníkov z najstaršej švajčiarskej Univerzity v Basileji.

Nedostatok spánku

Tí zistili, že pravidelný príjem kofeínu môže zmeniť sivú mozgovú hmotu. Tento efekt však môže byť len krátkodobý.

Niet pochýb o tom, že kofeín ľuďom pomáha byť viac bdelými a môže nás „postaviť na nohy“. Ak ho však konzumujeme večer, pravdepodobne ovplyvní náš spánok. Deprivácia spánku môže narušiť sivú mozgovú hmotu.

Výskumný tím zisťoval, či môže pravidelný príjem kofeínu vplývať na štruktúru mozgu práve prostredníctvom nedostatku spánku. Skupinu viedli Carolin Reichert a Christian Cajochen.

Výsledok ich prekvapil. Kofeín, ktorý konzumovali v rámci štúdie, nemal za následok nedostatok spánku. Vedci avšak spozorovali zmeny v sivej hmote. Svoje poznatky zverejnili v žurnále Cerebral Cortex.

Sivá hmota je súčasťou centrálnej nervovej sústavy a tvoria ju predovšetkým telá nervových buniek. Bielu hmotu vytvárajú nervové dráhy, čo sú akési predĺženia nervových buniek.

Kofeín a placebo

Do výskumu sa zapojilo 20 zdravých, mladých ľudí. Všetci pravidelne každý deň pijú kávu. Počas desiatich dní užívali tabletky, pričom nekonzumovali žiaden ďalší kofeín. Počas jednej časti experimentu užívali tieto kofeínové tablety, v druhej im zas podali placebo.

Na konci každej 10-dňovej fázy vedci skúmali stav sivej hmoty. V špeciálnom laboratóriu analyzovali kvalitu ich spánku, pričom im merali EEG, teda elektrickú aktivitu mozgu.

Porovnaním dát zistili, že hĺbka spánku bola rovnaká, nevzťahovali sa na ňu kofeínové alebo placebo prípravky. Videli však výrazný rozdiel v sivej hmote v závislosti od toho, či respondent konzumoval kofeínové alebo placebo tablety.

Kognitívny hardvér

Po desiatich dňoch, v rámci ktorých užívali placebo, teda abstinovali od kofeínu, bola úroveň sivej hmoty na vyššej úrovni ako po rovnakom období užívania kofeínových tabliet.

Rozdiel bol obzvlášť viditeľný v pravom spánkovom laloku, vrátane hipokampusu, teda kľúčovej oblasti spojenej s konsolidáciou pamäti.

Výskumníčka Carolin Reichert uviedla, že výsledky výskumu nemusia nevyhnutne znamenať, že kofeín škodí mozgu. „Je však jasné, že denná konzumácia kofeínu evidentne vplýva na náš kognitívny hardvér,“ vysvetlila s tým, že tieto zmeny je potrebné preskúmať v ďalších štúdiách.

Možná regenerácia

Pripomenula tiež fakt, že v minulosti sa účinky kofeínu analyzovali primárne u pacientov, no je potrebné urobiť tak aj v zdravej časti populácie.

Hoci kofeín redukuje sivú hmotu, po desiatich dňoch abstinencie sa výrazne regenerovala. „Tieto zmeny v morfológii mozgu sú zrejme dočasné, no systematické porovnanie pijanov kávy a tých, ktorí pijú len málo kávy alebo neprijímajú žiaden kofeín tu doteraz chýbalo,“ uzavrela Reichert.