|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. júna 2010
Pezinčania žalujú rozhodnutie predsedníčky ÚS
Pezinčania podali žalobu proti rozhodnutiu predsedníčky ...
Zdieľať
Primátor mesta Pezinok Oliver Solga počas protestu občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.
Ilustračné foto SITA/Nina Bednáriková BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) - Pezinčania podali žalobu proti rozhodnutiu predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej, pretože im odmietla poskytnúť uznesenie, ktorým ústavný súd umožnil vyvážanie tisícov ton odpadu na skládku v Pezinku. Pre agentúru SITA to uviedla Hana Lyons, mediálna poradkyňa centra pre práva občana Via Iuris. Pezinčania sú presvedčení, že vedenie Ústavného súdu SR tým porušuje ich ústavné právo na informácie. „Utajovanie uznesenia ústavného súdu, na základe ktorého sa do Pezinka denne vozia stovky ton odpadu, je v zjavnom rozpore s ústavným právom na informácie a s princípmi právneho štátu. Posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia má význam aj pre iné prípady sprístupňovania súdnych rozhodnutí," uviedla advokátka Zuzana Čaputová, ktorá občanov Pezinka zastupuje.
Zákon o slobode informácií ukladá, že súd musí sprístupniť „informáciu o rozhodnutí“, teda aj samotný text súdneho rozhodnutia. Dôvodom neposkytnutia rozhodnutia ústavného súdu Pezinčanom je, že požadované uznesenie nie je ešte konečným rozhodnutím ústavného súdu o veci, ale iba tzv. procesným rozhodnutím a zákon o slobode informácií, podľa ústavného súdu, neprikazuje súdu sprístupňovať aj takéto „procesné“ rozhodnutia. Pezinčania však v žalobe argumentujú, že pojem „rozhodnutie“ v sebe zahŕňa „každé rozhodnutie“, a teda aj tzv. procesné rozhodnutie.
Ústavný súd koná od septembra minulého roka o sťažnosti prevádzkovateľa skládky v Pezinku. Ten vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich ústavných práv konaním a rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Na základe uznesenia ústavného súdu sa skládka od októbra 2009 denne zaváža odpadom. Toto rozhodnutie však ústavný súd odmietol Pezinčanom sprístupniť. Voči tomu podali obyvatelia Pezinka žalobu na Krajskom súde v Bratislave. Zároveň začiatkom roka požiadali ústavný súd, aby boli pribratí do konania ako vedľajší účastníci. Už takmer päť mesiacov ústavný súd na túto ich žiadosť nereaguje.
Územné rozhodnutie na skládku v Pezinku bolo vydané v máji 2007 Krajským stavebným úradom v Bratislave pod vedením Jána Mana mladšieho. V decembri 2008 bolo toto rozhodnutie napadnuté mestom Pezinok pre jeho rozpor s územným plánom, ktorý skládku zakazuje. Ministerstvom preskúmavané územné rozhodnutie bolo základným predpokladom ďalšieho povoľovania skládky. Aj na jeho základe bolo následne vydané stavebné povolenie, ktoré Najvyšší súd SR zrušil pre nezákonnosť.
Kontroverznú skládku v Pezinku, ktorú stavia spoločnosť Ekologická skládka, a.s. na čele s otcom Jána Mana ml., povolil bratislavský Inšpektorát životného prostredia v januári 2008. Proti skládke od začiatku bojujú občania a aktivisti, keďže kontroverzná skládka sa nachádza 280 metrov od obydlí a 400 metrov od centra mesta. Občania sa obrátili aj na Najvyšší súd SR. Ten v máji 2009 zrušil povolenie pezinskej skládky a vrátil prípad na konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Ekologická skládka sa však voči tomuto rozhodnutiu odvolala pre údajné porušenie ich ústavného práva. Ústavný súd SR v priebehu jedného mesiaca rozhodol o prijatí na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Spoločnosť si to vysvetľuje tak, že môže na skládku vyvážať.
SITA
Zákon o slobode informácií ukladá, že súd musí sprístupniť „informáciu o rozhodnutí“, teda aj samotný text súdneho rozhodnutia. Dôvodom neposkytnutia rozhodnutia ústavného súdu Pezinčanom je, že požadované uznesenie nie je ešte konečným rozhodnutím ústavného súdu o veci, ale iba tzv. procesným rozhodnutím a zákon o slobode informácií, podľa ústavného súdu, neprikazuje súdu sprístupňovať aj takéto „procesné“ rozhodnutia. Pezinčania však v žalobe argumentujú, že pojem „rozhodnutie“ v sebe zahŕňa „každé rozhodnutie“, a teda aj tzv. procesné rozhodnutie.
Ústavný súd koná od septembra minulého roka o sťažnosti prevádzkovateľa skládky v Pezinku. Ten vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich ústavných práv konaním a rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Na základe uznesenia ústavného súdu sa skládka od októbra 2009 denne zaváža odpadom. Toto rozhodnutie však ústavný súd odmietol Pezinčanom sprístupniť. Voči tomu podali obyvatelia Pezinka žalobu na Krajskom súde v Bratislave. Zároveň začiatkom roka požiadali ústavný súd, aby boli pribratí do konania ako vedľajší účastníci. Už takmer päť mesiacov ústavný súd na túto ich žiadosť nereaguje.
Územné rozhodnutie na skládku v Pezinku bolo vydané v máji 2007 Krajským stavebným úradom v Bratislave pod vedením Jána Mana mladšieho. V decembri 2008 bolo toto rozhodnutie napadnuté mestom Pezinok pre jeho rozpor s územným plánom, ktorý skládku zakazuje. Ministerstvom preskúmavané územné rozhodnutie bolo základným predpokladom ďalšieho povoľovania skládky. Aj na jeho základe bolo následne vydané stavebné povolenie, ktoré Najvyšší súd SR zrušil pre nezákonnosť.
Kontroverznú skládku v Pezinku, ktorú stavia spoločnosť Ekologická skládka, a.s. na čele s otcom Jána Mana ml., povolil bratislavský Inšpektorát životného prostredia v januári 2008. Proti skládke od začiatku bojujú občania a aktivisti, keďže kontroverzná skládka sa nachádza 280 metrov od obydlí a 400 metrov od centra mesta. Občania sa obrátili aj na Najvyšší súd SR. Ten v máji 2009 zrušil povolenie pezinskej skládky a vrátil prípad na konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Ekologická skládka sa však voči tomuto rozhodnutiu odvolala pre údajné porušenie ich ústavného práva. Ústavný súd SR v priebehu jedného mesiaca rozhodol o prijatí na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Spoločnosť si to vysvetľuje tak, že môže na skládku vyvážať.
SITA