Petržalka je na MS 2011 stále v hre, tvrdí investor

BRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) - Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011 by stále mohli byť v bratislavskej Petržalke. Investor budúcej multifunkčnej haly na okraji mestskej časti pri čističke odpadových vôd, spoločnosť Wellfree, a.s, sa totiž považuje za subjekt, ktorý je v súvislosti so šampionátom stále v hre. V rozhovore pre agentúru SITA to potvrdil predseda predstavenstva spoločnosti Attila Vajda. "Sme v hre a mienime v hre pokračovať. Nevidím žiadne kritérium, prečo by sa majstrovstvá nemohli odohrať tu. Hala bola od začiatku koncipovaná tak, aby sa v nej mohli organizovať aj takéto podujatia," povedal. Vylúčil tak zároveň možnosť, že by sa spoločnosť prihlásila do výberového konania na koncesionára pre výstavbu haly na Kalinčiakovej ulici v Novom Meste. Reagoval tým na návrh marketingového šéfa Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Martina Rybu, ktorý sa objavil v piatok v Novom Čase. "Nemyslím si, že z našej strany by to bolo šťastné riešenie. Časové horizonty, ktoré by museli byť zo zákona naplnené ako aj kritériá v rámci PPP-projektu, znamenajú len ďalšie státie na mieste. Rozumnejšie je ísť formou, na ktorej dlhodobo pracujeme," konštatoval Vajda. Do spomínanej formy výberového konania na koncesionára nemá spoločnosť najmenší záujem vstúpiť, dôvodom je aj rizikový faktor, ktorým je samotný PPP-projekt. Vajda totiž upozorňuje, že s takýmto projektom majú problémy aj v okolitých krajinách. Na otázku agentúry SITA, či uvažovali o úlohe akéhosi záchrancu v prípade, že sa hala na Kalinčiakovej nestihne postaviť načas, odpovedal záporne. Podľa Vajdu sa spoločnosť nechce stavať do pozície záchrancov či mesiášov, na druhej strane sa však snaží o pozíciu potenciálneho partnera. "Jednoznačne ponúkame alternatívu k lokalite na Kalinčiakovej, ktorú vybralo mesto. Koncepcia haly však nevznikla preto, aby sme vytvorili konkurenčné prostredie v tom smere, že sa budeme s niekým pretekať o šampionát. Akurát ponúkame alternatívu pre SR usporiadať majstrovstvá v tomto zariadení a v tejto lokalite, o ktorej si myslíme, že je omnoho vhodnejšia," uviedol Vajda. Spoločnosť je pritom pripravená rokovať o podpore a spolupráci aj s ďalšími zainteresovanými stranami, zo strany ktorých očakáva rovnakú korektnosť. Vajda zároveň v tejto súvislosti potvrdil, že dvakrát už rokoval so starostom Petržalky Milanom Ftáčnikom a niekoľkokrát aj s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Vladimírom Bajanom. Zatiaľ boli jediní, ktorí so spoločnosťou o výstavbe haly v Petržalke rokovali. Spoločnosť Wellfree, a.s., pritom začala komunikovať so všetkými kompetentnými už koncom novembra 2007, so zväzom dokonca už v septembri 2006. "Snažili sme sa s naším zámerom oboznámiť aj primátora Andreja Ďurkovského. Doteraz sa nám to nepodarilo, podobne ako na zväze. Zatiaľ nebol vytvorený priestor, budeme ale radi, ak vyvoláme stretnutie a diskusiu na otvorenej a nekonfliktnej báze," konštatoval Vajda. Vajda zároveň odmietol pochybnosti Martina Rybu, či je spoločnosť schopná garantovať postavenie multifunkčnej haly a či jej nejde len o pozemok. "Keby išlo o zámenu, tak by sme išli do špekulatívneho obchodu. Lenže my ideme pozemok kupovať a nie za symbolickú korunu. S čím by sme ho asi tak vymenili, keď je územným plánom mesta určený na šport a rekreáciu a jeho bonita je niekde inde, ako v širšom centre mesta," povedal. Na strane druhej sa ale spoločnosť nebráni prenajímať halu v budúcnosti či už SZĽH alebo iným záujemcom, napríklad aj na majstrovstvá sveta či Európy. Podľa Vajdu budú ceny obvyklé a prijateľné pre obidve strany. Spoločnosť Wellfree, a.s., pritom nežiada financie ani od štátu, ani od mesta, ani od BSK, ani od mestskej časti. Výstavbu celej multifunkčnej haly chce financovať spoločnosť z vlastných zdrojov, v spolupráci s finančnými inštitúciami, s ktorými v súčasnosti rokuje. Spoločnosť deklaruje, že ide o "rýdzo" súkromný projekt postavený na kľúč. Odkúpenie pozemku a výstavba celej haly by aj s určitou rezervou spoločnosť mohlo stáť menej ako päť miliárd korún. "Môžem ubezpečiť, že nás nikto nedotuje, ani za nami nestojí žiadny tajomný investor. Organizujeme to z vlastných prostriedkov. Objavujú sa ale ďalší záujemcovia, ktorí chcú do projektu vstúpiť finančne alebo výkonovo," povedal. Spoločnosť sa však nebráni akejkoľvek podpore aj zo strany štátu, napríklad formou jednorazového grantu. Spoločnosť plánuje začať stavať na jar 2009, kolaudácia je naplánovaná na prelom novembra a decembra 2010. Spoločnosť si tak necháva určitú rezervu, aby bol čas aj na skúšobnú prevádzku a zabránenie krízovým situáciám. V prípade potreby je pripravená riešiť výstavbu na etapy - prioritne by sa postavila hala, tréningová hala, parkoviská, dopravná infraštruktúra a obslužné priestory, ako šatne a občerstvenia. Administratívna budova by sa postavila až po šampionáte. V súčasnosti sa finalizuje spôsob financovania haly, spôsob budúceho splácania a nastavuje sa celkový biznisplán tak, aby sa hala nielen postavila, ale aby bola "životaschopná". Hala spĺňa všetky kritériá, aby vstúpila do medzinárodnej siete európskych arén. V súčasnosti je ich 24 v 19 krajinách Európy. Vajda sa pritom ohradzuje, že hala by mala byť Sazka arénou, čo tvrdí SZĽH. Vajda však potvrdzuje, že ide o zahraničný produkt, ktorý je potrebné upraviť na podmienky danej lokality v Petržalke. Kapacita hlavnej haly v prípade hokejových zápasov by mala byť okolo 15-tisíc divákov, v prípade ľahkej atletiky 9-tisíc divákov, v prípade rockových a popových koncertov do 22-tisíc divákov a v prípade koncertov vážnej hudby okolo 15-tisíc divákov. Tréningová hala by mala mať 500 miest na sedenie a mala by byť prístupná verejnosti. Využívať by sa mohla nielen na hokej, ale aj krasokorčuľovanie, curling či iné ľadové športy. V multifunkčnej hale by sa tiež mohli organizovať aj isté disciplíny koniarskeho športu. Na povrchu by sa malo vybudovať 3 - až 3 500 parkovacích miest, s podzemnými garážami sa z prísnych bezpečnostných a protiteroristických dôvodov nepočíta. V prípade nutnosti spoločnosť zvažuje aj výstavbu jedného alebo dvoch parkovacích domov. Hala si nevyžiada ani zvýšený počet policajtov, monitorovací systém by mal pokryť celé územie. V okolí dotknutého územia by sa mal v budúcnosti vybudovať kruhový objazd a nadúrovňová komunikácia. Lokalita by tak mala byť bez problémov napojená na diaľnicu smerom na Žilinu, na Čechy, Viedeň či Maďarsko. Plynulosť dopravy v lokalite by mali zabezpečiť aj súčasné štvorprúdové komunikácie Panónska a Dolnozemská. Problémy by nemala robiť aj čistička odpadových vôd, počíta sa totiž s osadením komponentu, ktorý by mal zamedziť kontaminovaniu územia. SITA