Petržalčania nie sú pri nosnom systéme jednotní

Foto: SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 16. marca (WEBNOVINY) - Obyvatelia bratislavskej Petržalky nie sú v súvislosti s plánovaným nosným dopravným systémom v meste úplne jednotní. Vyplynulo to z pondelkovej podvečernej vyše jeden a polhodinovej verejnej diskusie k technicko - ekonomickej štúdii koľajovej trate, na ktorej sa zúčastnilo okolo 50 občanov. Prvou etapou nosného dopravného systému je rekonštrukcia Starého mosta a vybudovanie električkovej trate zo Šafárikovho námestia najprv len po Bosákovu ulicu, neskôr by sa mala trať predĺžiť až do Janíkovho dvora. Druhá etapa projektu hovorí zasa aj o železničnej trati v Petržalke či napojenie trate na tunel popod Dunaj.

Niektorí občania sa pýtajú, ako niekto môže začať niečo stavať, keď nemá peniaze. Reagujú tak na to, že hlavné mesto má zatiaľ v rozpočte na tento rok vyčlenených šesť miliónov eur, aj to na projektové práce v súvislosti s nosným dopravným systémom. Zatiaľ je otázne, koľko budú stáť samotné práce či odkiaľ na to mesto zoberie financie. Peniaze na to v minulosti určené sa totiž použili na iné práce. Doriešené nie je ešte ani vedenie železničnej trate, variant sa musí ešte určiť. Isté je len to, že električka by mala jazdiť najprv "len" po Bosákovu ulicu, kde bude jej dočasné obratisko, a to po teréne. Podľa splnomocnenca primátora pre dopravné systémy Tomáša Fabora netreba čakať, pokiaľ si mesto našetrí, čo si asi nikdy nenašetrí. Podľa neho treba pracovať aspoň po častiach, keď sú na to peniaze.

Iná skupinka Petržalčanov sa zasa prikláňa k názoru, že by sa v mestskej časti mala vybudovať aspoň električka. Obávajú sa, že projektu železničnej trate či budovanie v rámci prepájania železničných koridorov TEN-T 17 z Paríža do Bratislavy sa nedočkajú. Zatiaľ totiž peniaze na výstavbu z EÚ odklepnuté nie sú, o nejakých konkrétnych termínoch nechce hovoriť ani Fabor. Napríklad v súvislosti s tunelom sa posúva termín na obdobie okolo roku 2025. Skeptický je údajne aj primátor Andrej Ďurkovský, ktorý pochybuje napríklad o vybudovaní tunela popod Dunaj, v hĺbke okolo 42 metrov. Aj podľa starostu Milana Ftáčnika sa môže stať, že električka nebude dočasná, ale navždy.

Tejto skupine obyvateľov však oponujú tí, ktorým sa zdá električka zbytočná. Podľa nich by sa mala hneď začať stavať železničná trať. Oponuje im však splnomocnenec Fabor, okrem iného argumentuje časovými a finančnými dôvodmi. Zároveň zdôrazňuje, že oba systémy, teda električka a mestský vlak, by sa mali v budúcnosti dopĺňať a nie si konkurovať. Nesúhlasí ani s tvrdením o absencii prestupných staníc, ako príklad uvádza takýto prestupný bod v budúcom komplexe Petržalka City. Nevyužitý nezostane po vybudovaní železničnej trate ani Starý most. Po ňom by aj v budúcnosti mali premávať električky z Bosákovej cez Šafárikovo námestie po existujúcich radiálach do ďalších mestských častí. Vyvracia tak tvrdenia, že električka bude jazdiť "odnikiaľ nikam."

V diskusii o nosnom dopravnom systéme sa bude na pôde mestskej časti ešte pokračovať. Podľa starostu Milana Ftáčnika má totiž význam pre informovanie verejnosti. Ďalšie podobné stretnutie by sa malo konať ešte v prvej polovici tohto roka, kedy by mohli byť známe aj etapy prác, financovanie, prípade vedenie trate. V súčasnosti je vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie pre výstavbu električkovej trate po Bosákovu ulicu, vyjadruje sa k nej okolo 70 inštitúcií, mestská časť ešte oficiálne stanovisko nevydala. Zároveň sa pripravuje dokumentácia pre trasu od Bosákovej po Janíkov dvor. Plán je taký, že najprv by sa mala vybudovať električková trať po Bosákovu ulici, neskôr by sa mala trať potiahnuť až do Janíkovho dvora. V druhej etape by sa mala trať medzi Janíkovým dvorom a Bosákovou ulicou prebudovať z električkového rozchodu 1 000 mm na železničný rozchod 1 435 mm, čo nie je údajne technicky náročné. Pribudnúť by mali následne protihlukové bariéry, ich konkrétna realizácia a podoba sa ešte musia doriešiť. Trať električky v Petržalke by sa tak zasa skrátila, prestupný bod by mal byť pri Petržalka City.

Na projekte nosného dopravného systému sú okrem hlavného mesta zaangažované aj Železnice SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

SITA