Petríková vysvetľovala postoj k sporom sudcov

Viera Petríková

Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 10. februára (WEBNOVINY) – Ministerka spravodlivosti Viera Petríková (nominantka ĽS-HZDS) je presvedčená, že antidiskriminačný zákon sa vzťahuje aj na sudcov, ktorí podali žalobu, lebo sa cítili byť diskriminovaní voči lepšie plateným sudcom bývalého Špeciálneho súdu. Petríková odmietla argumentáciu bývalého šéfa rezortu a poslanca Daniela Lipšica (KDH), že na tento dôvod sa antidiskriminačný zákon nevzťahuje. “Pán exminister Lipšic by nezložil ani skúšku na právnickej fakulte - nedočítal do konca ustanovenie antidiskriminačného zákona," uviedla Petríková. Lipšic oponuje, že na pracovnoprávne vzťahy sa vzťahuje iná časť zákona, než na ktorú poukazuje ministerka.

Petríková svoje tvrdenie novinárom demonštrovala vlastnou prezentáciou dôvodov diskriminácie, ktoré mala vytlačené na samostatných papieroch. Pripomenula, že podľa Lipšica sa tam hovorí len o siedmich druhoch diskriminácie (pohlavie, náboženské vyznanie, viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek a sexuálna orientácia), platová diskriminácia medzi nimi nie je. „Pán exminister tuto skončil, lenže antidiskrimančný zákon v paragrafe dva odsek jedna uvádza ďalšie dôvody diskriminácie, ktoré sú neprípustné," uviedla Petríková. Je to manželský a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické a iné zmýšľanie, národný a sociálny pôvod, majetok, rod a iné postavenie.

„Ja čítam relevantnú časť zákona,“ oponuje Lipšic a dodáva, že, „v oblasti pracovnoprávnej, vrátane odmeňovania, je diskriminácia upravená iným paragrafom, konkrétne paragrafom šesť. „K právnym vedomostiam ministerky sa ja vyjadrovať nebudem, v tom si robí renomé ona sama tým, že chcela ostať v Súdnej rade aj po vymenovaní za ministerku, a to napriek jasnému zneniu Ústavy SR, ktorá to neumožňuje. Alebo minulý týždeň, keď nám predviedla svoje znalosti princípu nestrannosti súdu. Od rána do poobedia zmenila svoj názor na to, či by bola v prípade diskriminačných žalôb ako sudkyňa zaujatá," uviedol Lipšic

Ústavnoprávny výbor parlamentu v utorok rozhodol práve na návrh Lipšica, že ministerka Petríková príde do parlamentu vysvetľovať postoj rezortu k súdnym sporom sudcov, ktorým by pre diskrimináciu mal štát zaplatiť odškodné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur. „Čo im poviem? No to, čo je pravda,“ reagovala Petríková a dodala, že ministerstvo spravodlivosti neorganizovalo a neorganizuje podávanie žalôb. "Toto tvrdil pán Lipšic, mal predložiť dôkaz, žiadny nepredložil, on iba krivo obviňuje“. Pripomenula, že nerovnoprávne postavenie sudcov už vo svojom náleze konštatoval Ústavný súd SR a tento stav pripisuje Lipšicovi. „On podpálil dom a teraz kričí, že ho zle hasíme, on hádže špinu na sudcov, pritom je to jeho dielo," vyhlásila Petríková a dodala, že sudcovia predsa nezriadili Špeciálny súd. „Je predsa nemorálne a nenormálne, aby páchateľ neústavnej veci, pán Lipšic, kritizoval a hodnotil morálku sudcov," uviedla.

Podľa Lipšica sú však v tomto prípade „páchateľmi“ tí sudcovia, ktorí podali žaloby. „Ústavný sud nepovedal, že by im mali doplatiť platy," argumentuje Lipšic. Pripomenul, že za zvýšenie platov sudcov bývalého Špeciálneho súdu hlasoval celý parlament vrátane poslancov HZDS, nešlo o vládny návrh novely. Petríková však považuje za najsilnejšieho presadzovateľa tohto zákona Lipšica. Ten zas trvá na tom, že žaloby sudcov sú nielen nezákonné, ale aj nemorálne. „Lebo každý sudca mohol ísť na Špeciálny súd," vysvetlil Lipšic. “Samozrejme, že nemali sudcovia záujem o posty na Špeciálnom súde, pretože to bolo od začiatku jasné, že to bol politicky motivovaný súd,“ myslí si Petríková. Aj ona podala ako sudkyňa diskriminačnú žalobu, ale ako hovorí s inou, nie peňažnou motiváciou. „Mne vôbec nejde o peniaze,“ povedala.

Ministerka nemieni robiť nič aby zabránila potenciálnym škodám, ktoré by mohli vzniknúť, ak by boli žaloby sudcov úspešné. Myslí si, že Lipšic by mal navrhnúť čo s tým, lebo podľa nej tento stav spôsobil. Napriek tomu však hovorila už aj s premiérom Robertom Ficom o možnosti vyriešenia problému mimosúdnou dohodou. „Reálne sa pracuje v intenciách úvah o možnosti tohto odškodnenia," konštatovala Petríková. Zatiaľ však nevie povedať, koľko by to stálo, lebo návrh ešte „nie je na spadnutie“.



SITA