Petra Župníka nazývajú básnikom fotografie

Levoča/Bratislava 7. decembra (TASR) – Umelecký fotograf Peter Župník je označovaný za najpoetickejšieho autora novej vlny fotografov, ktorí v 80. rokoch 20. storočia študovali v Prahe. Zachytáva momentky a hľadá v nich rozprávku, príbeh, hru fantázie. Z malých obyčajných vecí vie rozohrať magickú scénu, plnú krehkých metafor. Pre jeho tvorbu je príznačné aj domaľovávanie jemným pastelom či hľadanie univerzálnych tvarových asociácií.


Peter Župník sa narodil 14. augusta 1961 v Levoči. K fotografii ako k médiu svojho výtvarného videnia sa dostal zásluhou svojho otca, ktorý pomocou aparátu dokumentoval svoju prácu pri šľachtení ovocia. Odmalička rád kreslil i maľoval a voľný čas trávil v Ľudovej škole umenia v Levoči.

Klčov, malebná dedinka na Spiši, kde Peter Župník trávil detstvo, mu bol zdrojom prvých inšpirácií. V rokoch 1976-1980 študoval fotografiu na strednej škole umenia a remesiel v Košiciach. Od roku 1981 do roku 1986 pokračoval v štúdiu umeleckej fotografie na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémii múzických umení (FAMU), kde sa vyprofiloval ako jeden z najvýraznejších členov tzv. slovenskej novej vlny – voľného zoskupenia slovenských fotografov študujúcich v priebehu 80. rokov minulého storočia na FAMU u profesora Jána Šmoka.

"FAMU - to bol ostrov slobody. Mohli sme robiť všetko, čo sme chceli. Profesor Šmok bol génius, ktorý dokázal vždy všetko vyžehliť," zaspomínal si Župník. Po vysokoškolských štúdiách začal žiť svoj vysnívaný život – pôsobil ako fotograf na voľnej nohe a popritom fotografoval aj katalógy pre umelcov. Jeho prioritou však bola voľná tvorba. V roku 1995 sa Peter Župník odsťahoval do Paríža, kde s rodinou dodnes žije i tvorí.

Po prvotných pokusoch na poli fotografickej reportáže začal Župník ako jeden z prvých československých fotografov vstupovať do fotografie nenápadným maliarskym zásahom, ktorým ju vizuálne aj obsahovo posunul za hranice reality. Fascináciu drobnými, zdanlivo banálnymi predmetmi, v ktorých prostredníctvom detailného pohľadu hľadá skrytú poetiku, najvýraznejšie prejavil vo svojom fotografickom cykle z 90. rokov Malé veľké veci. Vo voľnej tvorbe dotvára Župník svoje fotografie domaľbami. Zasahuje do negatívu aj do digitálnej fotografie.

"Domaľby vznikli preto, lebo keď som vyvolal fotografiu, nebol som s ňou spokojný. Už pri fotografovaní som mal určitú predstavu. Časť mozgu vymyslela vec, ktorá bola nereálna, a preto som roky hľadal spôsob, ako ju do fotografie dostať," vysvetlil autor. Teoretici hľadajú v tvorbe Petra Župníka inšpirácie surrealizmom. "Surrealizmus je nádherná vec, ale neviem, či sa dá vôbec niečím inšpirovať, aby to nebol plagiát," myslí si úspešný slovenský fotograf, ktorého fotografie boli vystavené v galériách po celom svete.

O tvorbe Petra Župníka vyšli dve knihy fotografií: monografia Peter Župník (1993, autor Václav Macek) a Praha, paměti noci (vydalo České centrum v Paríži, 2003).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR