|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. apríla 2014
Petícia o členení Slovenska zaujala, má už 17-tisíc podpisov
Petíciu za vypísanie referenda o zmene územnosprávneho členenia Slovenska už podpísalo viac ako 17-tisíc občanov. Petíciu spustil 21. januára 2014 poslanec NR SR Zsolt Simon (Most-Híd), ktorý je ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. apríla (WEBNOVINY) - Petíciu za vypísanie referenda o zmene územnosprávneho členenia Slovenska už podpísalo viac ako 17-tisíc občanov. Petíciu spustil 21. januára 2014 poslanec NR SR Zsolt Simon (Most-Híd), ktorý je zároveň aj predsedom petičného výboru a žiada v nej zmeniť správu krajiny tak, aby bola verejná správa rozumná a lacnejšia.
Súčasných 79 okresov by nahradilo 18 žúp a voľby do vyšších územných celkov by sa spojili s komunálnymi voľbami primátorov a starostov. "Ušetrili by sa tak štátne peniaze," povedal agentúre SITA Simon. "V mene petičného výboru ďakujem občanom za prejavenú podporu a pochopenie, že je treba zmeniť správu krajiny tak, aby verejná správa bola rozumnejšia a lacnejšia," dodal.
Hrozba centralizácie
Súčasné usporiadanie vyšších územných celkov je podľa poslanca Mosta-Híd atypické a neosvedčilo sa. Regionálnu samosprávu treba podľa neho viac priblížiť občanovi a zabrániť členeniu 3+1 (východ, stred, západ a Bratislava), ktoré by smerovalo k centralizácii moci. Okrem 18 žúp počíta navrhovaný model aj s tým, aby boli spojené voľby do vyšších územných celkov s voľbami do miestnej samosprávy, pričom by v nich bolo totožné funkčné obdobie.
Priamo by bol zvolený len predseda kraja, poslancami by sa automaticky stali primátori a starostovia z daného územia, s hlasom zodpovedajúcim počtu zastupovaných obyvateľov. Za túto funkciu by však neboli platení. Kompetencie súčasných okresných úradov by vykonávala župa.
"Petícia je postavená na princípe prirodzených regiónov, aby ich bolo 18, aby sme zreformovali vyššie územné celky, aby sme spojili voľby do vyšších územných celkov s miestnou samosprávou do jedných volieb. Je to položené na tom, aby primátori a starostovia boli viac zapojení do diania na území regiónu a aby sme mohli riešiť špecifické problémy regiónov," vysvetlil Simon v januári po stretnutí so starostami a primátormi, ktorých sa v Rimavskej Sobote zišlo približne sedemdesiat.
Simon pripúšťa referendum
So zbieraním 350-tisíc podpisov pod Petíciu za vyhlásenie referenda o územnosprávnom členení SR začali 21. januára, do stredy ich vyzbierali vyše 17-tisíc. "Verím tomu, že do konca roka to bude," uviedol Simon ešte v januári. Ako doplnil, národná rada sa môže rozhodnúť, či bude zákonom reflektovať vôľu občanov. Druhou možnosťou je podľa Simona vypísanie referenda, ktoré by mohlo byť spojené s voľbami do miestnej samosprávy v závere roka.
Občania by sa tak mali okrem iného vyjadriť k tomu, či súhlasia s tým, aby Národná rada SR zákonom ustanovila, že na Slovensku zanikne osem vyšších územných celkov a vznikne 18 územnosprávnych jednotiek – žúp: Bratislavská so sídlom v Bratislave, Trnavská so sídlom v Trnave, Nitrianska so sídlom v Nitre, Trenčianska so sídlom v Trenčíne, Podunajská so sídlom v Komárne, Tekovsko-Hontianska so sídlom v Leviciach, Turčianska so sídlom v Martine, Oravská so sídlom v Dolnom Kubíne, Liptovská so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Zvolenská so sídlom v Banskej Bystrici, Kysucko-Považská so sídlom v Žiline, Gemerská so sídlom v Rimavskej Sobote, Novohradská so sídlom v Lučenci, Košická so sídlom v Košiciach, Dolnozemplínska so sídlom v Michalovciach, Spišská so sídlom v Poprade, Šarišská so sídlom v Prešove a Hornozemplínska so sídlom v Humennom.
Súčasných 79 okresov by nahradilo 18 žúp a voľby do vyšších územných celkov by sa spojili s komunálnymi voľbami primátorov a starostov. "Ušetrili by sa tak štátne peniaze," povedal agentúre SITA Simon. "V mene petičného výboru ďakujem občanom za prejavenú podporu a pochopenie, že je treba zmeniť správu krajiny tak, aby verejná správa bola rozumnejšia a lacnejšia," dodal.
Hrozba centralizácie
Súčasné usporiadanie vyšších územných celkov je podľa poslanca Mosta-Híd atypické a neosvedčilo sa. Regionálnu samosprávu treba podľa neho viac priblížiť občanovi a zabrániť členeniu 3+1 (východ, stred, západ a Bratislava), ktoré by smerovalo k centralizácii moci. Okrem 18 žúp počíta navrhovaný model aj s tým, aby boli spojené voľby do vyšších územných celkov s voľbami do miestnej samosprávy, pričom by v nich bolo totožné funkčné obdobie.
Priamo by bol zvolený len predseda kraja, poslancami by sa automaticky stali primátori a starostovia z daného územia, s hlasom zodpovedajúcim počtu zastupovaných obyvateľov. Za túto funkciu by však neboli platení. Kompetencie súčasných okresných úradov by vykonávala župa.
"Petícia je postavená na princípe prirodzených regiónov, aby ich bolo 18, aby sme zreformovali vyššie územné celky, aby sme spojili voľby do vyšších územných celkov s miestnou samosprávou do jedných volieb. Je to položené na tom, aby primátori a starostovia boli viac zapojení do diania na území regiónu a aby sme mohli riešiť špecifické problémy regiónov," vysvetlil Simon v januári po stretnutí so starostami a primátormi, ktorých sa v Rimavskej Sobote zišlo približne sedemdesiat.
Simon pripúšťa referendum
So zbieraním 350-tisíc podpisov pod Petíciu za vyhlásenie referenda o územnosprávnom členení SR začali 21. januára, do stredy ich vyzbierali vyše 17-tisíc. "Verím tomu, že do konca roka to bude," uviedol Simon ešte v januári. Ako doplnil, národná rada sa môže rozhodnúť, či bude zákonom reflektovať vôľu občanov. Druhou možnosťou je podľa Simona vypísanie referenda, ktoré by mohlo byť spojené s voľbami do miestnej samosprávy v závere roka.
Občania by sa tak mali okrem iného vyjadriť k tomu, či súhlasia s tým, aby Národná rada SR zákonom ustanovila, že na Slovensku zanikne osem vyšších územných celkov a vznikne 18 územnosprávnych jednotiek – žúp: Bratislavská so sídlom v Bratislave, Trnavská so sídlom v Trnave, Nitrianska so sídlom v Nitre, Trenčianska so sídlom v Trenčíne, Podunajská so sídlom v Komárne, Tekovsko-Hontianska so sídlom v Leviciach, Turčianska so sídlom v Martine, Oravská so sídlom v Dolnom Kubíne, Liptovská so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Zvolenská so sídlom v Banskej Bystrici, Kysucko-Považská so sídlom v Žiline, Gemerská so sídlom v Rimavskej Sobote, Novohradská so sídlom v Lučenci, Košická so sídlom v Košiciach, Dolnozemplínska so sídlom v Michalovciach, Spišská so sídlom v Poprade, Šarišská so sídlom v Prešove a Hornozemplínska so sídlom v Humennom.