Peško: OBSE chce pomôcť v strednej Ázii aj v oblasti legislatívy

Nursultan 8. apríla (TASR) – Stredná Ázia je pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) jedným z kľúčových regiónov aj preto, že mal po rozpade Sovietskeho zväzu potenciál na konflikty a eskaláciu napätia. V rozhovore pre TASR to uviedol šéf centra OBSE pre prevenciu konfliktov Marcel Peško.


"OBSE zohrala a stále zohráva dôležitú úlohu pri transformácii týchto krajín na stabilné demokracie, samozrejme s určitými domácimi špecifikáciami," uviedol na margo viac než 20-ročnej prítomnosti v regióne. Organizácia tu podľa Peška pôsobí napr. v oblasti cezhraničnej spolupráce či tvorby legislatívy, je aktívna v boji proti terorizmu a pomáha pri vyrovnávaní sa s radikalizáciou v spoločnosti.

Keď v minulosti dochádzalo k roztržkám alebo určitému spoločenskému napätiu, OBSE "vždy zohrala úlohu pri zastabilizovaní situácie a pri nastavení procesov obnovy demokratických inštitúcií", vysvetlil význam OBSE v strednej Ázii.

Prítomnosť misií OBSE v stredoázijskom regióne (tzv. programové úrady) závisí predovšetkým od vôle hosťujúcej krajiny, pokračoval Peško. "Naše projekty a programovú prácu odvíjame od toho, do akej miery je aj záujem na strane hosťujúcej krajiny. V Tadžikistane máme vyše 200 ľudí a v Kazachstane je to okolo 50."

V ostatnom čase sa začínajú zo strany Kazachstanu ozývať hlasy na transformáciu tamojšej misie OBSE či na jej úplné zrušenie. "Nevyjadroval by som sa k tomu, či OBSE je pod tlakom odchodu, alebo nie. Je to skôr o flexibilite a schopnosti reagovať na potreby hosťujúcej krajiny," reagoval slovenský diplomat, ktorý spoločne s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavom Lajčákom cestuje po krajinách strednej Ázie.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že sa počas ciest Lajčáka ako úradujúceho šéfa OBSE podarí vo všetkých krajinách stredoázijského regiónu dohodnúť na rozširovaní spolupráce.

Význam ďalšieho pôsobenia OBSE v predmetnom regióne vidí aj v súvislosti s aktuálnym vývojom a situáciou. "Bezpečnostné hrozby - či už tie, ktoré prichádzajú z Afganistanu, návrat bývalých bojovníkov zo Sýrie, vysoká nezamestnanosť, problémy s vodou na hraniciach, problémy samotnej občianskej spoločnosti v niektorých krajinách, alebo slabý parlamentarizmus," vymenoval oblasti, v ktorých môže byť OBSE stále aktívna.

Od bývalého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva taktiež vzišla myšlienka vytvorenia určitého bezpečnostného zoskupenia v štýle OBSE, ale pre región Ázie. Peško konštatoval, že organizácia založená na takých princípoch, ako má OBSE, ktorá by zahŕňala vojensko-politickú, ekonomickú, environmentálnu a ľudskoprávnu dimenziu, na ázijskom kontinente nie je.

Podľa Peška možno "takúto iniciatívu, na vytvorenie priestoru na dialóg, vedenie spolupráce na základe dohodnutých princípov a na spoločné riešenie konfliktných situácií, iba privítať", a to najmä v čase, keď sa prejavuje "akumulácia vojenských kapacít, veľmi slabý dialóg, ústup dôvery v mnohých oblastiach či zvýšená súťaž medzi krajinami". Upozornil však na časový horizont a formu realizácie tejto myšlienky. Aj to je predmetom rozhovorov ministra Lajčáka s delegáciou počas ciest v regióne strednej Ázie.

Cieľom Lajčákovej cesty je oboznámiť sa so situáciou v Kazachstane a s fungovaním tamojšieho úradu OBSE. Šéf slovenskej diplomacie Lajčák mal na programe rokovanie s tamojším dočasným prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom, ministrom zahraničných vecí Bejbutom Atamkulovom a novou predsedníčkou Senátu Darigou Nazarbajevovou. Okrem politických rokovaní Lajčák absolvoval aj stretnutie so zástupcami kazašskej občianskej spoločnosti, predstaviteľmi mimovládnych organizácií a študentmi.

Osobitná spravodajkyňa TASR Lucia Čarnecká

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR