|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. februára 2010
PERU: Objavili prvú monogamiu u obojživelníkov
Americkým vedcom z East Carolina University a Duke University sa podarilo popísať vôbec prvý prípad monogamie u obojživelníkov. Ide o malú ...
Zdieľať
Ranitomeya imitator
Foto: frogforum.net
BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) - Americkým vedcom z East Carolina University a Duke University sa podarilo popísať vôbec prvý prípad monogamie u obojživelníkov. Ide o malú jedovatú žabu druhu Ranitomeya imitator, ktorá sa vyskytuje v dažďových pralesoch juhoamerického štátu Peru.
Tento druh čeľade Dendrobatidae popísali už v roku 1986, ale až teraz sa podarilo preskúmať spôsob jeho života. Práve ten zohral kľúčovú rolu v tom, prečo sa tieto žaby stali monogamnými. Jedinou príčinou monogamie tohto druhu je totiž obmedzený objem vody, v ktorej sa vyvíjajú ich larvy. Žaby žijú v korunách stromov a nemajú tak prístup k žiadnym potokom alebo jazerám. Samica preto po spárení nakladie väčšinou šesť vajíčok priamo na listy stromov. Samec po vyliahnutí žubrienky jednu po druhej prenesie na svojom chrbte do malých jazierok, ktoré sa vytvárajú na listoch broméliovitých rastlín. Tie sú však také malé, že každá žubrienka musí mať svoje vlastné jazierko. Samec sa o žubrienky stará a vždy, keď sú hladné, privolá samicu, ktorá im do vody znesie neoplodnené vajíčko. To žubrienkam následne slúži ako zdroj potravy. Práve táto starostlivosť, ktorá je podmienená veľkosťou jazierok, spôsobila, že je tento druh monogamný.
Monogamia nie je medzi živočíchmi zriedkavým javom, avšak u väčšiny takýchto druhov obe pohlavia v prípade naskytnutia sa príležitosti využívajú možnosť spáriť sa aj s iným partnerom. Vedci preto odobrali vzorky DNA dvanástim párom týchto žiab a taktiež aj niekoľkým ďalším generáciám ich potomstva. U jedenástich párov sa podarilo potvrdiť, že ani jedno ich mláďa nemalo iného rodiča. Pri poslednom páre sa dokázalo, že samec sa spáril s dvoma samicami.
Dôkazom, že za monogamným správaním tohto druhu je práve veľkosť jazierok, je príbuzný a veľmi podobný druh Ranitomeya variabilis. Žubrienky tohto druhu sa vyvíjajú v oveľa väčších jazierkach, kde je dostatok inej potravy, takže samica sa o ne nestará a má tak možnosť páriť sa aj s inými samcami. Z toho vyplýva, že ak by aj druh Ranitomeya imitator mal k dispozícii väčšie jazierka, monogamia by sa u neho nevyvinula.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
SITA
BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) - Americkým vedcom z East Carolina University a Duke University sa podarilo popísať vôbec prvý prípad monogamie u obojživelníkov. Ide o malú jedovatú žabu druhu Ranitomeya imitator, ktorá sa vyskytuje v dažďových pralesoch juhoamerického štátu Peru.
Tento druh čeľade Dendrobatidae popísali už v roku 1986, ale až teraz sa podarilo preskúmať spôsob jeho života. Práve ten zohral kľúčovú rolu v tom, prečo sa tieto žaby stali monogamnými. Jedinou príčinou monogamie tohto druhu je totiž obmedzený objem vody, v ktorej sa vyvíjajú ich larvy. Žaby žijú v korunách stromov a nemajú tak prístup k žiadnym potokom alebo jazerám. Samica preto po spárení nakladie väčšinou šesť vajíčok priamo na listy stromov. Samec po vyliahnutí žubrienky jednu po druhej prenesie na svojom chrbte do malých jazierok, ktoré sa vytvárajú na listoch broméliovitých rastlín. Tie sú však také malé, že každá žubrienka musí mať svoje vlastné jazierko. Samec sa o žubrienky stará a vždy, keď sú hladné, privolá samicu, ktorá im do vody znesie neoplodnené vajíčko. To žubrienkam následne slúži ako zdroj potravy. Práve táto starostlivosť, ktorá je podmienená veľkosťou jazierok, spôsobila, že je tento druh monogamný.
Monogamia nie je medzi živočíchmi zriedkavým javom, avšak u väčšiny takýchto druhov obe pohlavia v prípade naskytnutia sa príležitosti využívajú možnosť spáriť sa aj s iným partnerom. Vedci preto odobrali vzorky DNA dvanástim párom týchto žiab a taktiež aj niekoľkým ďalším generáciám ich potomstva. U jedenástich párov sa podarilo potvrdiť, že ani jedno ich mláďa nemalo iného rodiča. Pri poslednom páre sa dokázalo, že samec sa spáril s dvoma samicami.
Dôkazom, že za monogamným správaním tohto druhu je práve veľkosť jazierok, je príbuzný a veľmi podobný druh Ranitomeya variabilis. Žubrienky tohto druhu sa vyvíjajú v oveľa väčších jazierkach, kde je dostatok inej potravy, takže samica sa o ne nestará a má tak možnosť páriť sa aj s inými samcami. Z toho vyplýva, že ak by aj druh Ranitomeya imitator mal k dispozícii väčšie jazierka, monogamia by sa u neho nevyvinula.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
SITA