Peniaze niekedy skutočne smrdia

  „Naše korunové bankovky boli vytlačené v Kanade, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, v Poľsku či napríklad na Malte. V SR totiž tlačiareň bankoviek neexistuje,“ informoval hovorca centrálnej banky Igor Barát. Doma však razíme mince - v historickej Kremnici, v modernej mincovni.

Ak si niekto myslí, že sa jeho pár falzifikátov v tom množstve peňazí stratí, uvažuje vlastne celkom logicky. Hodnota bankoviek a mincí, ktoré boli koncom tohto roka v obehu, totiž presiahla 120 miliárd korún. Takéto množstvo peňazí by mohlo zvádzať k názoru, že ich je už v podstate dosť a ďalšie by sa tlačiť už nemuseli, a tak by sa vlastne aj bojovalo proti inflácii. Igor Barát to však jednoznačne vyvracia. „Výsledkom by nebol pokles inflácie, ale ohrozenie, alebo prípadne až kolaps ekonomiky, prestal by fungovať trh. V praxi by to však asi fungovalo skôr tak, že keby zmizli korunové bankovky a mince, trh by rýchlo našiel za neexistujúce peniaze náhradu. Zrejme by začal používať inú menu, napr. dolár alebo euro. To by sa negatívne odrazilo na ekonomickej nezávislosti štátu.“ Záporné dôsledky by pre niekoho malo napríklad aj mnohými vítané zvýšenie úrokov, ktoré by zlepšilo ich výnosy z vkladov v bankách. Je to však dvojsečná zbraň, „problémy by mali podnikatelia a domácnosti potrebujúce úvery. Vysoké úročenie vkladov totiž znamená súčasne aj drahšie úvery“, upozorňuje hovorca NBS.
Nové peniaze sa však dávajú do obehu nielen z už spomenutých dôvodov. Peniaze, tak ako všetko ostatné, podliehajú opotrebovaniu. Bankovky, ktoré už nie sú vhodné na voľný obeh, jednoducho spália. Teda až také jednoduché to nie je. „Bankovky vrátené z obehu späť do zásob NBS triedia špeciálne stroje, ktoré overujú pravosť každej bankovky a súčasne aj jej kvalitu, t.j. či je bankovku ešte možné vrátiť do obehu, alebo ju už treba z obehu vyradiť a znehodnotiť.
Strojmi vyradené bankovky ešte posudzujú experti. Bankovky vyradené z obehu sa rozomelú na drobné kúsky, akési rezance široké sotva milimeter. Z tejto hmoty špeciálny stroj lisuje menšie bloky, tvarovo pripomínajúce uhoľné brikety, až tie sa spália,“ vysvetľuje
I. Barát.
Práca nie s miliónmi, ale s miliardami korún sa bežnému smrteľníkovi môže zdať celkom dobrodružnou, má však aj svoje horšie stránky. To známe cisárovo „peniaze nesmrdia“ totiž nie je vždy pravdou. „Spracovanie hotovosti má aj niektoré nepríjemné stránky - stroje spracúvajúce mince sú hlučné a staršie bankovky vrátené z obehu sprevádza intenzívny pach, ktorý nie je práve príjemný,“ podotkol Barát. A nedá sa ani pomôcť domácemu rozpočtu „potiahnutím“ si nejakej tisícovky. Na takomto mieste totiž panuje „prísny režim a bezpečnostné opatrenia nevyhnutné pre takýto typ práce,“ uzatvára Igor Barát.

hll, ss, Foto Pavel Kochan, NBS