Peniaze na pôžičky pre študentov skončili v nebankovke

Foto: SITA/APBRATISLAVA 19. júna (WEBNOVINY) - Študentský pôžičkový fond (ŠPF) vložil 5,5 milióna eur určených na pôžičky pre študentov do rizikovej krátkodobej finančnej zmeny v nebankovom subjekte. Upozorňujú na to koaliční zákonodarcovia zo školského parlamentného výboru, ktorí spolu s poslancom za Slovenskú národnú stranu (SNS) Jánom Mikolajom aj z tohto dôvodu vo štvrtok odmietli vziať na vedomie záverečnú správu fondu o hospodárení v roku 2010.


"Peniaze z rezerv zarábajú na tom, že bez akejkoľvek garancie požičiavajú peniaze Slávii Capital. To je niečo, čo by žiadna štátna inštitúcia nemala robiť," konštatuje poslanec a člen školského parlamentného výboru Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Pre viacero podozrení z nehospodárnosti fondu sa chystá napísať list ministrom školstva a financií, v ktorom ich požiada o prešetrenie situácie vo fonde.

Riaditeľ Študentského pôžičkového fondu Ľubomír Zburín obhajuje vklad do nebankovky finančnou krízou a nevýhodnými podmienkami, ktoré ponúkali komerčné banky. "Klesajúce úroky na uložené finančné prostriedky v komerčných bankách predstavovali veľmi nízke percento, ktoré sa na krátkodobých termínových vkladoch pohybovali na hranici do jedného percenta," uviedol Zburín. Dodal, že fond vložil časť prostriedkov aj do nehnuteľného majetku a do bánk.


Právny poriadok SR nemá žiadne garancie

"Je potrebné si uvedomiť, že v tomto období sa denne objavovali správy o zanikajúcich bankách vo väčších počtoch, pričom pre právnické osoby, a teda aj neštátny ŠPF, právny poriadok SR nemá žiadne garancie," odôvodňuje Zburín. V súčasnosti má podľa neho fond svoj majetok členený v majetkovej štruktúre, ktorá maximálne eliminuje uvedené problémy.

Beblavý požiada ministrov školstva a financií aj o preskúmanie hospodárenia fondu a odmien členom správnej rady. Za nezodpovedné označil viacero krokov vedenia fondu, okrem iného aj príliš drahé spravovanie pôžičiek. "V pôžičkovom fonde je 15 miliónov eur pôžičiek, pričom na správu z toho dávajú takmer päť percent. V banke, vrátane štátnych, je to okolo dvoch percent," uviedol Beblavý.

Výboru sa tiež nepáči, že časť peňazí nejde reálne na správu, ale na odmeny členom správnej rady. "Na dohody, nie na interných zamestnancov, išlo 30 až 40 percent mzdových nákladov," upozorňuje Beblavý. Podľa neho fond uzavrel dohody aj s členmi správnej rady, i keď sú to čestné funkcie.

Zburín tvrdí, že fond musí neustále analyzovať situáciu svojich klientov, či aj počas roka spĺňajú kritériá, podľa ktorých im bola priznaná pôžička. Mapujú ich sociálnu situáciu a ďalšie aspekty, ktoré vyplývajú zo zákona. V štruktúre interných zamestnancov na to podľa neho fond nemá kapacity. Postoj koaličných poslancov z výboru riaditeľa fondu neprekvapil. "Je to štandardná situácia, ktorá sa deje s ohľadom na zloženie jednotlivých výborov NR SR," hovorí Zburín. Nazdáva sa, že poslanci nemajú dostatok informácií o činnosti fondu napriek tomu, že výročná správa obsahovala dostatok analytických informácií.

"Fond mal vždy záujem predkladať výboru NR SR pravdivé, presné a úplné informácie," uzatvára Zburín. Podľa vlastných slov rád vo fonde privíta zástupcov výboru, aby sa mohli osobne oboznámiť so situáciou a pomôcť pri riešení ďalšej činnosti fondu.

Poslanci prízvukujú, že nechcú pôžičky zrušiť, pretože tento systém podpory považujú za prínosný. Jedným z riešení by podľa nich mohlo byť zefektívnenie fondu, a to napríklad znížením nákladov na správu, či odobratím odmien pre členov správnej rady. "Druhá možnosť je celú správu portfólia dať, povedzme, štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, lebo keby to spravovala iná štátna inštitúcia, vyšlo by to lacnejšie," uviedol Beblavý. Návrhy na riešenia však bude očakávať od ministerstiev.