Peňaženky sa nám napĺňajú

Rast platov sa v tomto roku spomalil. Napriek tomu nám v peňaženkách pribudlo od januára viac peňazí, ako tomu bolo pri porovnaní vývoja reálnych platov medzi rokmi 2004 a 2003. Nominálne mzdy sa pritom za prvých deväť mesiacov tohto roka zvyšovali vo všetkých odvetviach ekonomiky, rovnaký záver možno konštatovať aj pre ich rast očistený od inflácie. Vyplýva to z údajov, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Zdanlivo paradoxný jav, a to zníženie rastu nominálnych miezd, sprevádzané, naopak, rastom ich reálnej výšky, má na svedomí klesajúca inflácia. Tá menej znehodnocuje zárobky Slovákov, a tak, kým za obdobie 1. až 9. mesiaca roku 2004 si pracujúci reálne medziročne polepšili o necelých 4,5 %, v tomto roku sa prvé tri štvrťroky zvýšili reálne mzdy medziročne o viac ako 5 %. Hrubé platy však rástli v medziročnom porovnaní o viac ako 4 % pomalšie ako minulý rok.
Od januára do konca septembra 2005 si v priemere najviac polepšili pracovníci v nehnuteľnostiach a prenájme. Aj keď ich nominálne mzdy ani zďaleka nedosahujú priemer v telekomunikáciách (ktoré odhliadnuc od finančného sprostredkovania zarábajú najviac, a to až 36 842 Sk), zamestnanci v tomto odvetví si polepšili o viac ako 13 % v nominálnej a o 10 percent v reálnej mzde. To sú nadpriemerné ukazovatele, ku ktorým sa priblížil už len veľkoobchod.
Naopak, najslabšie nominálne prírastky si v tomto roku zaknihovali opravári motorových vozidiel (4,4 %) a poštári (5,1 %). To sa potom logicky premietlo aj do ich reálnych platov, tie sa tak zvyšovali len o 1,9 resp. 2,5 %. Nikde sa však nestalo, že by tak ako v nehnuteľnostiach v minulom roku index rastu reálnych miezd dosiahol za prvých deväť mesiacov roka nulu.
Rast miezd by mal aj naďalej pokračovať. Podľa aktualizovanej prognózy ministerstva financií by mali nominálne platy dosiahnuť tento rok v priemere 17 091 Sk, reálne mzdy budú rásť o 5,1 %. Budúci rok očakáva analytik Poštovej banky Miroslav Šmál pokračovanie tohto trendu, čo by mal podporiť predpokladaný rýchly rast našej ekonomiky, ako aj inflácia niekde okolo úrovne 2,5 %. V rebríčku príjmov podľa sektorov hospodárstva však výraznejším zmenám nedôjde, podľa jeho názoru by si výraznejšie oproti súčasnosti mohli polepšiť zamestnanci v službách.

Nezamestnanosť
V priemere za deväť mesiacov 2005 bola najvyššia zamestnanosť v priemysle 572,4-tis. (z toho v priemyselnej výrobe 522,8-tis.). Naopak, najmenej ľudí robilo v poštách 17,9-tis. a v telekomunikáciách 10-tis. osôb. Najväčší nárast počtu zamestnacov zaznamenali medziročne vo veľkoobchode o 14 %, zamestnanosť sa znížila v telekomunikáciách o 6,9 %, poštách o 3,9 % a v doprave o 1,9 %.
 
Slavomír Šikuda