Pelevinov putovný román T odhalí tajomstvo Tolstého

Bratislava 8. februára (TASR) - Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo už tretí titul súčasného ruského spisovateľa Viktora Pelevina. Po zbierke dvanástich poviedok Relics a satirickom románe s prvkami fantasy S.N.U.F.F je to román, ktorý autor nazval jediným písmenom, veľkým - T.


Autor má záľubu nazývať svoje diela záhadnými značkami. Vnímavý čitateľ ich potom v procese čítania rozšifrováva. V tomto prípade je pôvod názvu rozlúštiteľný už na prvý pohľad. Ľubica Končeková totiž navrhla obálku tak, že spoza nožičky veľkého T vykúka tvár a postava velikána ruskej a svetovej literatúry - Leva Nikolajeviča Tolstého. Tým však nič dopredu neprezradila.

Čitateľovi je už od začiatku jasné, že za grófom T sa naozaj skrýva veľký Tolstoj. Autor sa inšpiroval spisovateľovým predsmrtným putovaním. No gróf tentoraz nedorazí do konečnej stanice Astapovo. Cieľom jeho cesty je Optinská pustovňa. Lenže ani on, ani nikto iný, dokonca ani autor nevie, kde sa pustovňa nachádza. Malo by to byť zatiaľ neznáme sakrálne miesto, kde by sa mal gróf kajať a prosiť o odpustenie, že sa dostal do sporov s cirkvou.

Je to román putovný. Nie cestopisný, ale putovný. Autor pozorne sleduje cestu grófa T a podrobne zaznamenáva všetky reálne možné i reálne nemožné udalosti na tejto ceste. A tie - často neuveriteľné, až fantastické udalosti vyplývajú z toho, že grófa na ceste, či už priamo alebo inkognito, prakticky sprevádza celý štátny aparát, ktorý ho chce zlikvidovať. Aj fyziologicky, no ešte viac jeho myšlienky. Inými slovami - je to stret spisovateľa s mocou. Stret s fenoménom moci, bez ktorého spisovateľ vlastne ani nemôže byť, lebo jeho primárnym poslaním je neustála a večná konfrontácia s mocou. To je prvý ideový zámer románu.

Druhým ideovým zámerom diela, a teda autora, je kritika súčasnej vydavateľskej praxe nielen v Rusku a v postsocialistických krajinách, ale na celom globalizujúcom sa svete, ktorému dominuje obchod a peniaze. Peniaze, potom dlho, dlho nič a potom opäť peniaze. V literárnom umení sa to prejavuje tak, že vlastne dnes už neexistuje spisovateľ ako individuálny tvorca. Každé literárne dielo je vlastne kolektívnym dielom, lebo...

Lebo v každom vydavateľstve a pri každom vydavateľovi sú imaginárni spoluautori (Sťopka, Dimka, Lojko), ktorí striehnu na to, aby vydané dielo bolo čitateľsky úspešné, čiže aby sa dobre predávalo. No a tak títo vydavateľskí škriatkovia v rámci svojej špecializácie dodávajú autorom do diela scény sexu, násilia, agresie atď. Musia tam byť v mene úspešnosti predaja. Ak autor toto „spoluautorstvo“ neprijme, dielo nevyjde. No a poniektorí literáti so „sťopkovcami“ spolupracujú už od začiatku. V tomto zmysle je Pelevinov nový román prenikavou satirou na komerčnú presýtenosť kultúry a literárnej kultúry zvlášť a má nadnárodný charakter i význam.

Román je napísaný postmodernými postupmi, ktoré Viktor Pelevin v súčasnosti ovláda s brilantnou bravúrou a vari najlepšie na svete. Isté nezrovnalosti v reálnom čase ľudstva mu nerobia starosti (napríklad v roku 1861 je možné telefonovať z mobilu), pretože v tomto type literatúry je dôraz kladený na jej myšlienkový odkaz, na intelektuálny rozmer súčasného človeka, rútiaceho sa do zatiaľ nejasného globálneho sveta. A keďže ide o „putovný“ žáner epického diela, prestávky v kompozícii príbehu vypĺňa úvahami a dialógmi, ktoré raz spochybňujú autentickosť hlavného hrdinu grófa T, inokedy ju priznávajú, takže v tomto protirečení o svojej identite pochybuje už aj on sám a autor možno tiež.

Postmoderný prístup k literárnej tvorbe, najmä v próze a dráme, umožňuje veľa, ak nie všetko. Ukazuje sa, že má veľa spoločných prvkov s nadrealizmom. No poézia sa v tomto smere (i literárnom) brodila už pred vyše polstoročím. Epika ju teraz dobieha. Ale asi iba preto, že poézia sa vracia.

Román opäť preložil Miloš Ferko. Urobil to spôsobom, že dielo určite vojde do dejín slovenského prekladu. Siahol až do zatienených políc slovnej zásoby a nečakaných, ale stále živých štylistických zvratov slovenčiny. Upozornil nás tak na netušené a nevyčerpateľné možnosti nášho materinského jazyka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR