Pekelný raj Barbary Hammerovej

Predstaviteľka nezávislého amerického audiovizuálneho umenia a dokumentárneho filmu Barbara Hammerová sa v slovenskej metropole ocitla za minimálneho záujmu novinárov či médií. Napriek tomu sa tu cítila dobre. Dočkala sa skvelého prijatia, v priebehu
16 dní absolvovala viacero prednášok, cestovala po krajine, diskutovala s ľuďmi a poslucháčom umeleckých škôl, ale aj širokej verejnosti predviedla svoj najnovší dokumentárny film Resisting Paradise.
Dokument, zaoberajúci sa postojom umelcov a intelektuálov v krízových situáciách na pozadí druhej svetovej vojny, prezrádza o Barbarinom svete veľa. Sama tvrdí, že táto práca zmenila jej život, ale určite nie vnímanie. Okrem hľadania nových techník sa totiž rovnako intenzívne venuje politickým či sociálnym otázkam, ktoré ju trápia - a nielen ju.
Resisting Paradise (Raj v odboji) vznikal nevinne. Hammerová, pôsobiaca momentálne na švajčiarskej European Graduate School v Sas-Fee, odcestovala na juh Francúzska, aby skúmala príčiny zmien v spôsobe, akým maľovali parížski maliari na „slnečnom vidieku“. Navštívila mestečko Cassis, v ktorom sa maliar Henri Matisse dlhé roky venoval obľúbeným témam - kvetom, stromom, krajinkám a ženám. Počas nakrúcania však režisérku konfrontovali televízne zábery z vojny v Kosove. Dramatické scény utekajúcich civilistov ju prinútili uvažovať nad tým, čo by robila ona ako umelkyňa v čase vojny? Pridala by sa k odboju, alebo by tvorila ďalej?
Henri Matisse tvoril aj počas vojny. Do mesta, kde žil, prichádzali tisícky utečencov. Mnohí im pomáhali. Matisse, izolovaný od okolia, sa nerušene venoval maľbe. Jeho rodina vstúpila do odboja. Manželka, s ktorou už ani nežil, vo väzení takmer zomrela.
V korešpondencii s maliarom Pierrom Bonardom riešil veľký impresionista otázky svetla a farieb... V tom istom čase, keď sa Matisse snažil nájsť ideálnu tému, sa nemecký filozof  židovského pôvodu Walter Benjamin pokúšal prejsť v blízkosti Cassis cez hranicu a zachrániť pred Hitlerom seba aj svoj manuskript. Zadržali ho a pohrozili návratom. Ťažko chorý učenec spáchal samovraždu. „Musí umelec zaujať v takejto situácii postoj? Dokázala by som sa ja sama uzavrieť pred okolitým svetom?“ pýta sa Hammerová tvárou v tvár faktom. Nekritizuje, nehodnotí. Podáva svedectvo o kľúčovom období života niekoľkých ľudí...
Hammerová svoje zábery výtvarne pretvára, domaľúva, upravuje - nie samoúčelne, ale v súlade s obsahom.
„Okolitý svet spoznávame viacerými spôsobmi,“ konštatuje režisérka, ktorá hľadá inšpiráciu nielen v maliarstve, ale aj v rodinnom zázemí. Pri pohľade na jej dielo zistíme, že ju najviac zaujíma tematika menšín. „S pomocou Sorosovej nadácie sa mi pred niekoľkými rokmi podarilo dostať na Ukrajinu, odkiaľ pochádza moja matka. Najprv som iba pátrala po predkoch, ale napokon som nakrútila dokument, ako sa krajina vyrovnáva s chudobou, antisemitizmom či homosexuálmi.“
Pohľad Američanky na Európu je iný. Hammerová objavuje nám dôverne známe fakty, ale vidí ich inými očami. To, že aj dnes, ako počas svetovej vojny, žijú vedľa seba ľudia v „paralelných svetoch“, patrí k typickým anomáliám našej doby. Aj to vyplýva z Hammerovej dokumentárnej práce. Už vo februári sa s ňou budú môcť oboznámiť návštevníci prestížneho filmového festivalu v Berlíne. 

(jr)