|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. marca 2013
Pediatri verzus matky. Čo si myslia o imunite detí?
V období extrémneho striedania teplôt je namieste zamyslieť sa, čo môžeme urobiť pre posilnenie imunity dieťaťa. Do akého veku sa imunita vyvíja? Podľa prieskumov v tom mamičky nemajú celkom ...
Zdieľať
BRATISLAVA 12. marca (WBN/PR) - V období extrémneho striedania teplôt je namieste zamyslieť sa, čo môžeme urobiť pre posilnenie imunity dieťaťa. Do akého veku sa imunita vyvíja? Podľa prieskumov v tom mamičky nemajú celkom jasno.
Vo všeobecnosti sa dojčiace matky prikláňajú k vyšším vekovým hraniciam, ktoré sú pre vývoj obranyschopnosti dôležité. Mamičky, ktoré o sebe uviedli, že nedojčia, považujú imunitný systém dieťaťa za definitívne hotový už pri vekových stropoch 6 alebo 12 mesiacov. Podľa detskej lekárky MUDr. Jarmily Hornovej z Občianskeho združenia Výživa detí je tento názor nesprávny. „Imunita dieťaťa sa jednoznačne vyvíja aj po ukončenom prvom roku života. Je to dlhodobý proces, ktorý pokračuje minimálne do predškolského veku.“ Názor lekárky podporuje aj takmer 100 percent respondentov z radov odborníkov, kým spomedzi matiek zdieľa túto myšlienku len niečo vyše polovice.
Čo však naozaj robíme pre zdravie svojich deti? Mamičky sa snažia podporiť imunitný systém svojich detí rôznymi spôsobmi. Ukázalo sa, že v prvom rade do jedálneho lístka svojich potomkov zaraďujú čo najviac zeleniny, ovocia a zdravej stravy (78 %), prípadne jogurty a jogurtové nápoje (60 %). Veľa matiek tiež uviedlo, že sa snažia o zdravý životný štýl svojich detí (42 %), a že im podávajú probiotiká (38 %). Približne tretina matiek považuje za výborný zdroj budovania imunity dojčenské a batoľacie mlieka, ale aj bylinné sirupy a čaje.
Samotní pediatri odporúčajú batoľatám do troch rokov v prípade, že nie sú dojčené, najčastejšie práve umelé formule (34 %) a výživové doplnky s obsahom beta-glukánov(30 %). Rovnakého názoru je aj pediatrička MUDr. Jarmila Hornová. „Benefity materského mlieka vďaka vysokému obsahu dôležitých LCP mastných kyselín a prebiotík len ťažko niečo nahradí. Prax ale ukazuje, že pokiaľ už dojčenie nie je možné, podávanie mliek s obsahom týchto zložiek zvyšuje odolnosť detí aj vo vyššom batoľacom veku. Keďže prebiotiká vytvárajú správnu základňu pre rast „priateľských“ baktérií v čreve, podporujú zdravú črevnú mikroflóru a tým výrazne posilňujú imunitu,“ hovorí odborníčka.
www.vyzivadeti.sk
Vo všeobecnosti sa dojčiace matky prikláňajú k vyšším vekovým hraniciam, ktoré sú pre vývoj obranyschopnosti dôležité. Mamičky, ktoré o sebe uviedli, že nedojčia, považujú imunitný systém dieťaťa za definitívne hotový už pri vekových stropoch 6 alebo 12 mesiacov. Podľa detskej lekárky MUDr. Jarmily Hornovej z Občianskeho združenia Výživa detí je tento názor nesprávny. „Imunita dieťaťa sa jednoznačne vyvíja aj po ukončenom prvom roku života. Je to dlhodobý proces, ktorý pokračuje minimálne do predškolského veku.“ Názor lekárky podporuje aj takmer 100 percent respondentov z radov odborníkov, kým spomedzi matiek zdieľa túto myšlienku len niečo vyše polovice.
Čo však naozaj robíme pre zdravie svojich deti? Mamičky sa snažia podporiť imunitný systém svojich detí rôznymi spôsobmi. Ukázalo sa, že v prvom rade do jedálneho lístka svojich potomkov zaraďujú čo najviac zeleniny, ovocia a zdravej stravy (78 %), prípadne jogurty a jogurtové nápoje (60 %). Veľa matiek tiež uviedlo, že sa snažia o zdravý životný štýl svojich detí (42 %), a že im podávajú probiotiká (38 %). Približne tretina matiek považuje za výborný zdroj budovania imunity dojčenské a batoľacie mlieka, ale aj bylinné sirupy a čaje.
Samotní pediatri odporúčajú batoľatám do troch rokov v prípade, že nie sú dojčené, najčastejšie práve umelé formule (34 %) a výživové doplnky s obsahom beta-glukánov(30 %). Rovnakého názoru je aj pediatrička MUDr. Jarmila Hornová. „Benefity materského mlieka vďaka vysokému obsahu dôležitých LCP mastných kyselín a prebiotík len ťažko niečo nahradí. Prax ale ukazuje, že pokiaľ už dojčenie nie je možné, podávanie mliek s obsahom týchto zložiek zvyšuje odolnosť detí aj vo vyššom batoľacom veku. Keďže prebiotiká vytvárajú správnu základňu pre rast „priateľských“ baktérií v čreve, podporujú zdravú črevnú mikroflóru a tým výrazne posilňujú imunitu,“ hovorí odborníčka.
www.vyzivadeti.sk