Pedagogické múzeum musí robiť výstavy na chodbe

  Na malom priestore predvádza stálu expozíciu a dočasné výstavy bývajú na chodbe. Pretože nájom v Petržalke majú len do roku 2010, snažia sa získať dve voľné poschodia, ktoré sú nad nimi.
Najstarší predmet v múzeu z osemnásteho storočia je kohútik - predchodca šlabikára, podobný drevenej lopatke. Okrem písmen abecedy je na ňom aj Otčenáš.

Telocvik v saku
Namiesto písanky si deti nosili do školy bridlicovú tabuľku v drevenom rámiku s griflíkom na písanie a nepodarené písmenká zmazávali kúskom plátna. Latino Bohemicus autora Donatusa z roku 1777 je najstaršou učebnicou v múzeu a exemplárom je aj vysvedčenie žiaka druhého ročníka mestskej školy v Levoči z roku 1839-1840. Kožená školská taška pripomína strihom dnešný fascikel, zaväzovala sa však koženými ramienkami, ktoré držali učebnice, a dala sa nosiť aj na chrbte. Na písanie sa používalo brko a kalamár. Učebnica Ivana Branislava Zocha, priekopníka vyučovania telocviku na prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, je z dnešného pohľadu úsmevná, pretože okrem cvikov navrhuje aj vhodnú podobu úboru. Má pozostávať z voľných nohavíc a z kabátika na gombíky podobného saku.

Filmy o spartakiáde
Učebné pomôcky na predmet fyzika majú krásne drevené stojančeky a maličký model parného stroja je vzácnou starožitnosťou. V archíve múzea je vyše tritisíc filmov a ešte viac diafilmov od čias prvej republiky, ktoré odborníci ešte len spracúvajú. „Vyrábalo ich združenie Školfilm, v ktorom kedysi začínal aj Viktor Kubal. A tu máme jeho originálne kresby,“ pýši sa historička Martina Koči, zamestnaná v múzeu. „Najstaršie filmy zo 40. rokov sú napríklad o nácviku služobných psov pre policajtov, o hodine v letnej telocvični, o škole v Telgárte, alebo o výrobe uhlia, či o spartakiáde.“
Vo vitrínke venovanej významnejším pedagógom z obdobia budovania socializmu uvidíte na fotke sedieť za predsedníckym stolom vtedajšieho ministra školstva Zdeňka Nejedlého a povereníka školstva Slovenskej národnej rady Ladislava Novomeského - počas celoštátneho rokovania o školskom zákone v roku 1946. Posledná výstavná skrinka je venovaná študentskému hnutiu v roku 1989. Zdobia ju plakety vysokých škôl a červené srdiečko, symbol nežnej revolúcie.

Prekreslená mapa
V triede z 20. rokov minulého storočia je pôvodné zariadenie. „Lenže je len symbolická. V triedach z tohto obdobia bolo aj osemdesiat žiakov a lavíc bolo oveľa viac,“ upozorňuje sprievodkyňa. „Po arbitráži v tridsiatom deviatiom boli na mapách nové hranice, ale k učiteľovi, ktorý používal túto mapu, sa asi nedostala, tak si pomohol sám a červenou farbičkou nakreslil aktuálnu hranicu.“
Na stene visí portrét T.G. Masaryka, pod tabuľou na drevenom stojane je trstenička a  počítadlo je ošúchané až do dreva. Vidno, že už vtedy Slováci bojovali s alkoholizmom. Na výchovný realistický plagát nakreslili požehnanie triezveho života a výstražné následky opilstva. Pionierska klubovňa zo sedemdesiatych rokov, v druhej časti je pracovňa vysokoškolského profesora, to všetko sú veci z pozostalosti profesora Jozefa Šuberta, ktorý bol dekanom Pedagogickej fakulty v Trnave. Tretia časť je prírodovedný kabinet.

Úsmevné dokumenty
Školská klubovňa zo sedemdesiatych rokov má červený kútik pedagogickej propagácie - československá a sovietska zástava sú v kúte a na červenej nástenke sú detské kresby s heslami Nech žije prvý máj. Nechýbajú ani vlajky, trúbka, morálny kódex budovateľa komunizmu, diplomy, ale aj kotúčový magnetofón, platne, gramofón... V pracovni profesora s dejinami pedagogiky ležia na stole okuliare a vysvedčenie dospelosti - autentické premety prof. Schuberta z rokov 1904-2000.

Galina Lišháková