Pedagóg Jozef Bencúr sa podieľal na reforme školstva v Uhorsku

Jasenová/Bratislava 28. februára (TASR) – Prívrženec osvietenského absolutizmu Jozef Bencúr bol odborným spisovateľom, pedagógom, autorom geograficko-historických a právnických diel. V stredu 28. februára uplynie 290 rokov od jeho narodenia.


Panovníci využívali myšlienky osvietenstva, podľa ktorých mohol panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. V tom období sa rozvíjali manufaktúry a priemyselná výroba, uskutočňovali sa reformy v poľnohospodárstve, cirkvi, školstve, začala sa sekularizácia štátu (odluka cirkvi od štátnej moci), reformami sa panovníci snažili zaručiť aj náboženskú toleranciu (najmä pre protestantov a tiež židovské obyvateľstvo). Tieto reformy panovníkom pomáhali kreovať radcovia, vzdelanci a ministri, ktorí sami vyznávali osvietenské myšlienky a názory.

Jedným z nich bol i Jozef Bencúr (známy aj pod prepisom mena Benzur, Benczur, alebo pseudonymom Eusebius Verinus). Narodil sa 28. februára 1728 v Jasenovej okres Dolný Kubín.

Po absolvovaní domácich škôl študoval starovek a mytológiu na univerzitách v mestách Jene a Halle (Nemecko). V rokoch 1755-1760 a 1771-1776 bol rektorom a profesorom Evanjelického lýcea v Kežmarku a medzitým v rokoch 1760-1771 pôsobil na lýceu v Bratislave. Počas svojej pedagogickej činnosti pozdvihol úroveň škôl, na ktorých pôsobil. Bencúr od roku 1776 vykonával aj funkciu bratislavského senátora.

Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu Adamom Františkom Kollárom.

Za svoju vedeckú prácu bol odmenený uhorskou a českou kráľovnou z rodu Habsburgovcov Máriou Teréziou. Cisár Jozef II., jej spoluvládca v Rakúskej monarchii a po smrti matky samostatný vládca Rakúskej monarchie, vymenoval Jozefa Bencúra za riaditeľa cisársko-kráľovskej dvornej knižnice vo Viedni.

Tvorca školskej reformy v Uhorsku bol aj autorom geograficko-historických a právnických diel, v ktorých okrem iného dokazoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády, či nároky monarchie na poľské územia. Napísal diela ako - Compendium Hungariae geographicum (Bratislava, 1753), Ius publicum Hungariae (Viedeň, 1790) a ďalšie významné práce. Viaceré z nich vydal anonymne.

Jozef Bencúr, ktorý bol povýšený i do šľachtického stavu, zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR