Pawlowská: V roku 1918 hovoril Masaryk môjmu strýkovi pán kolega

Bratislava 18. januára (TASR) - Novinkou v kinách je od štvrtka česká komédia Zúfalé ženy robia zúfalé veci. Nakrútil ju režisér Filip Renč podľa scenára bestsellerovej autorky Haliny Pawlowskej. "Je to film o žene, ktorá si zo seba robí srandu. A považujem to za veľmi dôležitú vec, pretože mám pocit, že dnes sa to už tak trošku stráca. Zrazu prichádza generácia, ktorá chce byť perfektná a nechce nikdy nič priznať," povedala v rozhovore pre TASR Pawlowská.


"Keď sa žene potia ruky, zlomí sa jej podpätok, tak sa tvári, že sa to nestalo, pretože má strach, že keby to priznala, neprijali by ju na nové miesto manažérky. Je to chyba, človek sa má na sebe v každej dobe smiať, pomôže mu to aj vo vážnych krízových situáciách," tvrdí autorka tridsiatky kníh.

Scenár novej komédie, ktorú natáčali v Prahe a okolí, v Kladne i v Terchovej, napísala na motívy svojej rovnomennej knižky a podľa jej pokračovania - Zase zúfalé ženy robia zúfalé veci. "Z prvej knihy si film zobral názov, ale ja som sa vyvinula. Príbeh som nanovo porozprávala v knižke Zase zúfalé ženy robia zúfalé veci a podľa nej je natočený film, ale pre názov by to bolo strašne dlhé," vysvetlila scenáristka komédie o manželke, milenke, študentke, matke, predavačke spodnej bielizne a psychologičke Oľge, ktorú vo filme stvárňuje Klára Issová.

Pawlowská ďalej prezradila, že v poslednom období má tendenciu napísať ságu o svojej babičke. "Narodila sa v roku 1850, môj otec bol najmladší z osemnástich detí, to si dnes nevieme predstaviť. Pochádzala z Ľvova," naznačuje možnú linku novej knihy. "Musím to zaviesť trochu do súčasnosti, veľa premýšľam o tom, ako by som to vyrozprávala, a paradoxne, najbližší je pre mňa Titanic," smeje sa Halina s tým, že "titanikovský" model, v ktorom figuruje vnučka so spomínajúcou babičkou, sa jej pozdáva aj preto, že sama je babička a má vnuka.

"Najlepšie knihy sú tie, ktoré majú v sebe autenticitu. Najlepšie rozumiete niečomu, čo poznáte. Ľudská fantázia je veľmi obmedzená v tom, čo si vymýšľa, a je to chladné, cudzie. Každá detektívka je fajn, ale cítite, že je to konštrukcia," zdôvodňuje Pawlowská svoje rozhodnutie napísať rodinnú ságu.

Ako príklad úspešnej literatúry tohto druhu uvádza bestseller Neapolská sága od talianskej autorky, ktorá píše pod pseudonymom Elena Ferrante. "Napísala už štyri obsiahle diely, aj ona ide od svojho detstva a rozpráva jemné nuansy svojho života. Nie je to žiadny dramatický príbeh a ľudia si to trhajú z ruky, aby si to prečítali," dodáva spisovateľka, ktorá sa svojej rodiny dotkla už v novele Díky za každé nové ráno. Vtipný príbeh o problémoch hlavnej hrdinky Olgy, ktorá túži po láske, rada flirtuje a bojí sa, že z nej nič nebude, sa stal predlohou pre rovnomenný úspešný film. Aj jeho scenár napísala sama autorka a zožal celý rad prestížnych ocenení.

V zamýšľanej ságe chce príbeh oveľa viac rozvinúť práve preto, že jej otec pochádzal z tak širokej rodiny, čo spisovateľku neprestáva fascinovať. "Štyria členovia mojej rodiny boli zavretí v gulagu, je to množstvo dramatických liniek a momentov. Doba sa kruto podpísala na celej rodine a pritom tak milovali literatúru, stále písali básne, to ma vzrušuje," podčiarkuje Pawlowská.

V diele venovanom svojej rodine sa zrejme dotkne aj roku 1918. "Bol to veľmi dôležitý rok, môj strýko, ktorého som zažila a veľa som sa s ním aj stretávala, sa dohovoril s prezidentom Masarykom na tom, že ten kúsok Podkarpatskej Rusi bude patriť k Československu. Že to bolo najlepšie riešenie pre tú časť územia, kde sa práve narodili moji predkovia z otcovej strany. Takže keď sa povie rok 1918, hovorím áno, to bol ten rok, keď prezident Tomáš Garrigue Masaryk hovoril môjmu strýkovi Štefanovi pán kolega."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR