Pavol Ušák Oliva bol básnikom bolesti, skepsy a smútku

Kátlovce/Bratislava 14. novembra (TASR) – Pavol Ušák Oliva bol členom mladšej generácie literárneho prúdu slovenskej katolíckej básnickej moderny. Jeho tvorba upútala čitateľskú verejnosť ešte počas jeho krátkeho, chorobou poznačeného života (mal tuberkulózu). Verše charakterizovala originalita básnickej imaginácie i vnútorná istota – akoby ani nemusel hľadať slová do básne, pretože sama reč mu ponúkala tie najsprávnejšie výrazy pre to, čo chcel básňou vyjadriť. Dnes si pripomíname 100. výročie jeho narodenia.


Odpusťte mi temný ráz

"Prosím vás, odpusťte mi, že moje básne majú taký temný, smutný ráz. Rád by som písal veselé, ale cítim, že také nie sú ani len ozvenou srdca a znejú mi jaksi prázdno. Bieda a zloba ma naučili milovať búrlivosť, temnotu, čiernu noc. Mám rád Kraskovu Noxetsolitudo, Žarnovovu Stráž pri Morave a iné. Odpusťte mi teda moju chmúrnosť, kvílenie, jakúsi tajnú baladičnosť, čo ma chce, tuším, i naďalej sprevádzať". Tieto slová napísal Ušák ako pätnásťročný do redakcie študentského časopisu Rozvoj.

Bolesť, skepsa, smútok

Až do jeho skonu boli ústrednou témou jeho diela bolesť, skepsa, smútok a fenomén smrti. Poézia Pavla Ušáka Olivu patrí k umeleckým vrcholom slovenskej katolíckej moderny.

Ochorel na tuberkulózu

Pavol Ušák Oliva (vlastným menom Pavol Ušák) sa narodil 14. novembra 1914 v Kátlovciach pri Trnave. Pochádzal z roľníckej rodiny. Už v mladom veku ochorel na tuberkulózu. Vzdelanie získal najprv na gymnáziu v Trnave (1926-1934), potom študoval katolícku teológiu v Trnave, Bratislave a dokončil ju v Spišskej Kapitule. Vo februári 1939 ho vysvätili za kňaza. Pol roka bol kaplánom vo Veličnej na Orave. Na konci roku 1939 sa básnikov zdravotný stav začal rapídne zhoršovať.

Z Veličnej ho previezli na krčné oddelenie Štátnej nemocnice v Turčianskom sv. Martine. Postupne nasledovali tatranské sanatóriá a koncom augusta 1940 už Ušák ležal na infekčnom oddelení v Bratislave, kde čakal na operáciu obličky. Odtiaľ ho previezli do podtatranskej Kvetnice. O niekoľko mesiacov sa začal ťažko chorý definitívne zmierovať so svojím osudom: "Žijem. Spomínam. Trpím. Chcel by som byť svätý. Hyniem pomaly. A chcelo by sa mi žiť, HROZNE ŽIŤ. So všetkým sa načim vyrovnať. Všetko prežívať, i vlastnú smrť, všetko milovať, všetko mať a všetko strácať" (19.10.1940). Do Kvetnice chodili za Ušákom príbuzní i priatelia.

V liste z 2. februára 1941 symbolicky oznamoval svoj testament: "Dušu Bohu, telo do zeme a dlžoby Cirkvi svätej. Môj majetok je práve taký ako moje dlžoby – to sa gľajchá". Dňa 1. marca 1941 Pavol Ušák Oliva zomrel. Pochovaný je na cintoríne v Poprade – Veľkej.

Usmernil ho Dilong

Pavol Ušák Oliva začal literárne tvoriť v Trnave ako člen gymnaziálneho literárneho krúžku, kde jeho básnické začiatky usmerňoval Rudolf Dilong. Neskôr ho navštevoval už ako klerik vo františkánskom kláštore v Trnave. Básne uverejňoval v katolíckych časopisoch (Plameň, Kultúra, Saleziánske zvesti, Rozvoj a i.). Tvoril pod pseudonymami Ivo Martinovič, Milo Jurišov, Mirko Hrázdecký, M. H. Kátlovský, Paľo Oliva. V roku 1934 napísal bibliofílnu zbierku Čierne kvietie.

V nej boli básne poznačené kraskovským smútkom, samotou a tajnou baladickosťou. V roku 1939 vyšla jeho jediná zbierka veršov Oblaky. Zaradil do nej básne, ktoré písal počas štúdia v Spišskej Kapitule. Cítiť z nich prenikavé nábožensko-duchovné fluidum. Písal aj verše venované vzťahu muža a ženy a otázkam náboženskej viery. Často sa tvorbou a podobným životným osudom (tuberkulóza, Tatry...) porovnáva s českým básnikom Jiřím Wolkrom. Ušák Oliva sa však na rozdiel od Wolkra vnára do širokej harmónie spirituálnej poézie smerujúcej cez oblaky a výšky k Bohu. Okrem básní písal aj psychologické prózy (cyklus Tváre), novely (V hostinci u Ondreja), úvahy.

V roku 1942 zostavili Ušákovi priatelia Janko Silan a Mikuláš Šprinc knihu spomienok Tak umieral básnik Paľo Oliva. V roku 1991 pripravil literát Štefan Moravčík výber Ušákových básní Bozk pozná smútok úst. V roku 2004 vyšiel súbor - dva zväzky, komplexný obraz osobnosti a stále nedoceneného diela Pavla Ušáka Olivu pod názvom Torzo literárneho diela a Tak umieral a žije Paľo Oliva.

V Kátlovciach pri Trnave každoročne organizuje Spolok sv. Vojtecha, Obecný úrad a Základná škola (nesie meno básnika) recitačnú súťaž, ktorá je venovaná pamiatke Pavla Ušáka. Trnavský samosprávny kraj ho tento rok v októbri pri príležitosti stého výročia jeho narodenia in memoriam ocenil za celoživotný prínos k rozvoju duchovného života a publikačnú činnosť.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR