Pavol Hrušovský sa dožíva okrúhleho jubilea

Bratislava 9. júna (TASR) - Dlhoročný politik a jeden z bývalých lídrov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský sa dnes dožíva 65. narodenín.


Pavol Hrušovský sa narodil 9. júna 1952 v obci Veľká Maňa pri Nových Zámkoch. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave ukončil v roku 1978. Pracoval ako právnik v rôznych hospodárskych organizáciách. V roku 1989 sa stal vedúcim právneho oddelenia Jednota Spotrebné družstvo (SD) Nitra, od roku 1992 bol prednostom Okresného úradu (OÚ) v Nitre.

Politicky sa angažoval hneď po vzniku KDH. V roku 1989 bol kooptovaný za poslanca do Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR). Vo voľbách v roku 1990 ho opätovne zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR), kde pracoval v ústavnoprávnom, zahraničnom, mandátovom a imunitnom výbore.

Poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) bol od parlamentných volieb v roku 1992. V prvom volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) bol členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru. V septembrových voľbách v roku 1998 kandidoval za poslanca do NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej členom bol od júla 1998 do marca 1999, kedy sa opäť stal členom KDH.



V rámci jeho kariérneho pôsobenia v KDH si ho v apríli 1999 členovia hnutia na sneme zvolili za podpredsedu KDH pre vnútornú politiku. Na sneme KDH v Trenčíne dňa 21. októbra 2000 ho zvolili členovia hnutia za predsedu KDH. Nahradil v tejto funkcii Jána Čarnogurského, ktorý bol na čele KDH od jeho vzniku a ktorý ho odporučil do tejto funkcie. V pozícii predsedu KDH ho potvrdili na 13. sneme 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch, na 14. sneme KDH 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi a aj na prešovskom sneme KDH 16. júna 2007, vďaka čomu bol predsedom KDH do septembra 2009, kedy ho na tomto poste nahradil Ján Figeľ.

Na prvej schôdzi NR SR v jej druhom volebnom období, dňa 29. októbra 1998 zvolili poslanci JUDr. Pavla Hrušovského za podpredsedu NR SR. V tejto funkcii pôsobil do 21. septembra 2002. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR v jej treťom volebnom období dňa 15. októbra 2002 ho poslanci zvolili za predsedu NR SR. Následne – až do februára 2006 zastával post predsedu NR SR. Bol členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Západoeurópskej únie (PZ ZEÚ).

Na protest proti nepredloženiu a neschváleniu zmluvy o výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom, odišlo KDH 6. februára 2006 z druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Pavol Hrušovský sa v tej súvislosti vzdal funkcie predsedu NR SR.



Poslancom NR SR za KDH bol Pavol Hrušovský aj v rokoch 2006-2010. Od júla 2010 do októbra 2011 bol podpredsedom NR SR.

Slovenský parlament hlasoval 11. októbra 2011 o vládnom návrhu na vyslovenie súhlasu s Dodatkom k Rámcovej zmluve uzatvorenej medzi 17 štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, ktorého predmetom bolo zvýšenie záruk štátov v eurovale, operačnom nástroji na obranu finančnej stability v eurozóne. Vtedajšia premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde pre "odmietavý postoj SaS k eurovalu, neochote prijať ústupky a dohodnúť sa so zvyškom koalície". Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo zo 124 prítomných poslancov len 55 poslancov. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala dôveru Národnej rady SR, následkom čoho bola po 15 mesiacoch svojho pôsobenia odvolaná. Po páde koaličnej vlády nahradil 13. októbra 2011 vo funkcii vtedajšieho predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) Pavol Hrušovský, ktorý v tajnej voľbe získal hlasy 111 poslancov, hoci mu na zvolenie stačilo len 76. Po predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 skončilo KDH na druhom mieste so ziskom 8,82 percenta hlasov a stalo sa opozičnou parlamentnou stranou. Ako poslanec parlamentu bol Hrušovský predsedom parlamentného poslaneckého klubu KDH, členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a členom Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.



Ľudová platforma - zoskupenie slovenských stredopravicových politických strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd, založené 17. novembra 2012 z iniciatívy KDH, oznámilo 28. júna 2013 Hrušovského kandidatúru do prezidentských volieb 2014 na Slovensku. V prvom kole voľby hlavy štátu nakoniec získal 63.298 hlasov (3,33 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 6. mieste.

Po neúspešných prezidentských voľbách, neúspešných parlamentných voľbách a následnom prekvapujúcom odmietnutí jeho kandidatúry na delegáta celoslovenského snemu KDH v máji 2016, sa z aktívnej politiky stiahol.

Vláda Slovenskej republiky (SR) schválila Pavla Hrušovského 15. februára 2017 na šesťročné funkčné obdobie, ako jedného z nových členov Dozornej rady Eximbanky SR, ktorá je špecializovanou finančnou inštitúciou, spájajúcou v sebe bankové a poisťovacie činnosti s cieľom podpory exportu.

Za zmienku stojí, že strýkom Pavla Hrušovského bol arcibiskup Dominik Hrušovský, rektor Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v talianskom Ríme, ktorý po páde komunistického režimu v roku 1989 pôsobil ako vikár niekdajšej Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu a neskôr z poverenia pápeža Jána Pavla II. ako apoštolský nuncius v Bielorusku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR