Pavol Barabáš v novom dokumente odhaľuje kmeň, ktorý čelí zániku

Bratislava 21. mája (TASR) - Do kín dnes vstupuje nový dokumentárny film Suri najoceňovanejšieho slovenského režiséra Pavla Barabáša. Snímka zachytáva dobrodružnú cestu po neznámej africkej rieke, ktorá divákov zavedie k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri. Počas putovania jeho územím majú možnosť spoznať spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zachovanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života. Film je vážnym zamyslením sa nielen nad zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na prežitie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete.


Novinka nadväzuje na Barabášov mimoriadne úspešný film s podobnou témou Pygmejovia - deti džungle. Prináša pohľad do života pôvodného afrického kmeňa, ktorý žije izolovane na etiópsko-sudánskej hranici a pre filmára zo Slovenska je synonymom slobodných ľudí - nezávislých od okolitého sveta. Teraz však stojí pred existenčnou hrozbou. "Satelitné skenovanie pod ich pastvinami objavilo ložiská ropy a zlata. Kmeň, ktorý tu prežíval stáročia na základe dávnych tradícií, sa zrazu stal na vlastnom území nepohodlný. Mŕtvoly dedinčanov, ktorí sa nechceli vysťahovať, sú pochované v hromadných hroboch. Hoci žili akoby v dobe kamennej, organizácia ich kmeňového systému im umožňovala žiť spokojný život pastierov, kde najväčším majetkom nebolo zlato, ale rodina a zdravý dobytok. Ešte pred pár rokmi neporušené etnikum, sa už dnes zmieta v agónii, ktorej sme sa nechtiac stali svedkom," hovorí Pavol Barabáš.

Suri patrí medzi pôvodné kmene Etiópie. O Surmoch sa traduje, že sú hrdí, nebezpeční a nevypočítateľní. Výrazným znakom tohto kmeňa sú labrety - hlinené tanieriky vložené do spodnej pery. Ďalším znakom je maľovanie tiel bielou hlinkou a skarifikácia - tetovanie, ktoré je vlastne jazvou po reze žiletkou. Pre nich je najdôležitejší ich dobytok a sloboda. Nechcú nič iné, len žiť ďalej tradične, podľa vzoru predkov. Náleziská ložísk ropy a zlata však výrazne zmenili názor etiópskej vlády na osady Surmov. Presúva ich, určuje nové pravidlá, zakazuje tradície a tak ich ticho likviduje. Sú negramotní, nemajú doklady o vlastníctve pôdy, čo celý proces zjednodušuje. Surmovia sa teda aktívne bránia, ako vedia - samopalmi. Otázkou ostáva, dokedy budú schopní vzdorovať.

Expedícia v zložení Pavol Barabáš, Ivan Bulík, Miroslav Dušek, Matej Fabiánek a Tomáš Lukačovič splavila v roku 2012 pravdepodobne ako jedna z prvých posádok tajomnú a neprebádanú rieku Godžeb, ktorou sa chceli dostať na územie kmeňa Suri a zdokumentovať ich spôsob života skôr, ako úplne vymizne. Po 200 km sa plavba cez africkú divočinu končí. Ďalej pokračuje režisér vo dvojici s Ivanom Bulíkom pešo na odľahlé územia kmeňa. "Pre mňa bolo nakrúcanie tohto dokumentu mimoriadne náročné vzhľadom na logistiku, starostlivosť o techniku, chýbajúce zdroje energie nielen na rieke, ale aj na kmeňovom území. Mali sme minimum dostupných informácií a stálu neistotu, čo bude nasledovať ďalšiu hodinu, ďalší deň," priznáva Barabáš s tým, že sa snažil nakrútiť expedíciu čo najvernejšie tak, ako prebiehala, bez hraných či opakovaných scén.

Po dlhom putovaní po surmských osadách, sa aj divákom, vďaka Barabášovej kamere, otvára záhadný svet ukrytý hlboko v horách. Môžu si uvedomiť jeho krehkosť a silu zároveň, a tiež sa pýtať samých seba, prečo nás vidina materiálneho bohatstva zaslepuje natoľko, že nevidíme dôsledky, ktoré náš blahobyt spôsobuje v treťom svete. Film je dôležitý nielen preto, že sa stáva možno jedným z posledných materiálov o tomto kmeni, ale aj preto, že ponúka možnosť začať o probléme hovoriť. Autor dokumentu kladie divákom provokatívnu a znepokojivú otázku, za akú cenu čerpá ekonomicky vyspelý západný svet svoj luxus a ako svojím životným postojom a konaním ovplyvňuje aj životy, o ktorých ani netušíme, že existujú.

Suri prináša do kín od 21. mája Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK). Autor snímky ju dnes večer osobne uvedie v rámci distribučnej premiéry návštevníkom bratislavského Kina Lumiére.

Pavol Barabáš (1959) je autor širokej škály filmov o Vysokých Tatrách. Verejnosti je skôr známy tvorbou dobrodružných dokumentov. Nakrúcal v neprístupnej divočine, dravých riekach, na ľadových štítoch i hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých sa človek dostáva za hranicu svojich možností. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa človek mal správať k Zemi. Má za sebou niekoľko objavných expedícií, od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guinei, cez spoluobjavenie megajaskyne na stolovej hore Chimantá až po absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde. Pešo dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu a prešiel najťažší kaňon sveta Trou de Fer. Za svojich 35 filmov získal množstvo ocenení po celom svete. V roku 2011 mu v talianskom Trente udelila Medzinárodná aliancia horských filmov osobitnú cenu Grand Prix za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnom filme s vysokohorskou, horolezeckou a objaviteľskou tematikou v extrémnych častiach sveta.

Zdroj: www.asfk.sk


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR