Pavel Vilikovský je výraznou osobnosťou slovenskej literatúry

Liptovský Mikuláš/Bratislava 26. júna (TASR) - Prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský patrí k silnej generácii literátov, ktorej nástup v 60. rokoch 20. storočia zásadným spôsobom zmenil tvár slovenskej prózy. V pondelok 27. júna sa spisovateľ dožíva 75 rokov.


"S ľahkosťou pera som zatiaľ nemal tú česť, u mňa je všetko číra drina", priznal raz Vilikovský, ktorý je laureátom niekoľkých prestížnych literárnych ocenení. Autor mnohých úspešných prozaických diel sa do povedomia verejnosti so zmyslom pre literatúru zapísal aj ako jeden z najkvalitnejších prekladateľov svetovej angloamerickej literatúry.

Pavel Vilikovský sa narodil 27. júna 1941 v Palúdzke, ktorá je dnes mestskou časťou Liptovského Mikuláša. V roku 1958 odišiel študovať filmovú réžiu do českej Prahy, napokon však v rokoch 1960-1965 absolvoval odbor slovenčina a angličtina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Už počas štúdia pracoval ako redaktor časopisu Slovenské pohľady. V tom čase sa okrem písania prózy intenzívne venoval aj kritickej činnosti. České číslo Slovenských pohľadov s menami už v Česku zakázaných autorov vyvolalo problémy a preto musel v roku 1970 z redakcie odísť. Až do roku 1976 pôsobil vo vydavateľstve Tatran. V období normalizácie výrazne obmedzil svoju publikačnú aktivitu, no tvoril naďalej. V rokoch 1976-1996 bol redaktorom a šéfredaktorom časopisu Romboid.

V priebehu svojej tvorby sa spisovateľ z pozície účastníka poslednej veľkej renovácie domácej prozaickej moderny presunul na prelome 80. a 90. rokov do úlohy kľúčového tvorcu obdobia prechodu z modernistickej do postmodernistickej vývinovej etapy slovenskej literatúry. Debutoval v časopise Mladá tvorba poviedkou Viac než kedykoľvek (1961). Jeho knižným debutom bola zbierka poviedok Citová výchova v marci (1965). V novele Prvá veta spánku (1983) rozvinul autor pútavú detektívnu zápletku. V spoločnej knihe s Lajosom Grendelom uverejnil pod súborným názvom Slovenský Casanova (1991) tri intímne, erotické listy straníckeho funkcionára s hviezdoslavovským menom Artuš Vilánni. Vilikovského bibliografiu dopĺňa spoločenská publicistika Okrídlená klietka (1998), na ktorej sa autorsky podieľal s Tomášom Janovicom a tiež diela Posledný kôň Pompejí (2001), Vyznania naivného milovníka (2004) alebo Vlastný životopis zla (2009).

Spisovateľský um Pavla Vilikovského odrážajú i početné literárne ocenenia, ktorých je držiteľom. Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ, Cenu Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu a Cenu Dominika Tatarku mu v roku 1996 vyniesla zbierka poviedok Krutý strojvodca (1996). V roku 1999 si prevzal Stredoeurópsku cenu Vilenica a Prémiu Litfondu za rok 2001 za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu získal za dielo Posledný kôň Pompejí. Okrem toho je dvojnásobným laureátom prestížnej Ceny Anasoft litera (za roky 2005 a 2014) a nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy (2015).

Diela Pavla Vilikovského, ktorý je stálicou slovenskej literatúry, prekladajú do cudzích jazykov na východe i na západe sveta. Jeho burleskná novela Večne je zelený... (1989) vyšla pod názvom Ever Green is... dokonca v Spojených štátoch amerických (2001).






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR