Paulovič: Deti by sme mali vychovávať k umeniu, inak zvlčia

Medzi jeho obľúbené role, s ktorými sa vžil na divadelných doskách i filmovom plátne bola postava Caligulu v rovnomennej hre či postava Tóna Haranta vo filme Otec (1981). Vraví, že tvorbu pre deti a mládež zanedbávame a mali by sme ako deti, tak aj mládež vychovávať k umeniu, k prežívaniu pozitívnych emócii, inak budú bezcitné a zvlčia.

V pondelok 7. novembra sa dožíva životného jubilea 70 rokov charizmatický slovenský divadelný a filmový herec a režisér Ľubomír Paulovič. Stvárnil rozličné postavy v kultových filmoch ako napríklad Noční jazdci, Pásla kone na betóne, vo filmovom spracovaní opery Juro Jánošík, Na krásnom modrom Dunaji, Pomocník, Soľ nad zlato, Nedodržaný sľub a v mnohých ďalších.

"Začiatkom 90. rokov som v Slovenskom národnom divadle dostal od režiséra Emila Horvátha jednu skvelú postavu a to v hre Caligula. Bol to jeden z obrovských zážitkov a aj výkonov. Bola to skvele vymyslená inscenácia. Všetci, čo sme v nej účinkovali, sme sa v nej neskutočne našli. Diváci si na nej zgustli a my tiež. A jeden z mojich prvých krásnych filmových zážitkov bol film Otec. Je to veľmi krásny a zaujímavý príbeh malého chlapca, jeho matky a dospelého muža," vyznal sa pri príležitosti svojho životného jubilea.

Ľubomír Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice ležiacej v okrese Topoľčany. Herectvo ho uchvátilo už v detskom veku a ako jedenásťročný si zahral princa v rozprávke Radúz a Mahuliena. Po ukončení štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave nastúpil v roku 1977 do Divadla Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine.

V roku 1984 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), odkiaľ v roku 1996 odišiel. V rokoch 1997 až 1998 bol umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Potom pôsobil na voľnej nohe, venoval sa divadelnej a televíznej réžii. V rokoch 2006 až 2010 zastával funkciu starostu vo svojej rodnej obci. V súčasnosti je opäť členom Činohry SND.

Na javisku stvárnil Ľubomír Paulovič desiatky divadelných postáv. Odkedy začal vnímať ako chlapec, neskôr ako dospievajúci a študujúci človek umelecký svet, za vzory mal svojich kolegov i budúcich partnerov. "Zo slovenských boli mojimi vzormi Ivan Mistrík, Karol Machata, Ivan Rajniak, Ladislav Chudík a množstvo iných. Potom to boli tí, s ktorými som začínal v Martinskom divadle – Tibor Bogdan, Ivan Folkman, Ivan Romančík, Eliška Nosálová, Helena Sudická a mnohí ďalší. Boli to skvelí a mimoriadne talentovaní herci. A zo svetových hercov je mojim vzorom Dustin Hoffman," konkretizuje Ľubomír Paulovič.

Podľa neho od každého z nich sa dá v rámci hereckej profesie niečo naučiť a pritom to nemusia byť len hviezdy. "Niekedy tí, čo nemali možnosť zahrať si hlavnú postavu, dokázali v epizóde alebo malých postavách podať krásne výkony. Obdivujem každého herca, ktorý zapracuje na svojej postave a pomôže režisérovi ešte znásobiť hodnotu, umelecký výkon a prejav tej postavy," prezradil umelec.

Ľubomír Paulovič účinkoval v takmer troch stovkách televíznych relácii a v približne tridsiatich celovečerných filmoch. Spomenúť možno snímky Noční jazdci (1981), Pásla kone na betóne (1982), Hody (1987), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), ...kone na betóne (1995), Ženy môjho muža (2009), Pokoj v duši (2009), Nedodržaný sľub (2009), Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (2010), Mŕtvola musí zomrieť (2011) či Budiž světlo (2019). Na televíznych obrazovkách sa objavil napríklad v seriáloch Na baňu klopajú (1981), Záchranári (2003), Panelák (2008), Keby bolo keby (2009), Prázdniny (2017, 2020) alebo Delukse (2021).

V akčnom filme americkej produkcie Peacemaker (1997) si zahral menšiu postavu gangstera. Časť z filmu sa nakrúcala v historickom centre Bratislavy. "Natáčanie sa mi páčilo, bol som veľmi potešený a dúfal som, že tieto kontakty budú pokračovať aj naďalej. George Clooney a Nicole Kidmann boli mimoriadne kolegiálni, nemali žiadny problém s nami komunikovať a dokonca sme mali prirodzený, normálny partnerský vzťah za tú dobu, čo sme nakrúcali," povedal pre TASR jubilant.

Okrem herectva si Ľubomír Paulovič vyskúšal aj réžiu. V Slovenskej televízii (STV) režíroval televíznu inscenáciu Maškaráda (1994), filmy Pod agátmi (1995), Zuzka Turanová (1995) a Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi (1995). Ako režisér sa podpísal tiež pod niekoľko divadelných inscenácií v bratislavskom Divadle Nová scéna a vo zvolenskom DJGT. Režíroval vo všetkých profesionálnych divadlách na Slovensku. V roku 2017 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.

Ľubomír Paulovič je druhý raz ženatý, s prvou manželkou má dcéry Veroniku a Terezu, z druhého manželstva má dcéru Dominiku.