Pátrali po predchodcovi Jánošíka, Fedorovi Hlavatom

Kapitán rusínskych zbojníkov Fedor Hlavatý pôsobil v 15. storočí na území dnešného severovýchodného Slovenska a velil aj zbojníckym skupinám od ukrajinského Mukačeva až po poľský Przemysl. Je historickou postavou, ktorá sa stala objektom záujmu realizátorov projektu Hľadanie spoločných koreňov v spoločnej Európe. Cieľom projektu bolo prehĺbiť spoluprácu medzi Folklórnym súborom Chemlon Humenné a folkloristami z mesta Trójczyce z Podkarpatského vojvodstva v Poľsku. Projekt získal finančnú podporu z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 - 2013. Slovenská strana získala na jeho realizáciu príspevok vo výške 49-tisíc eur. Folkloristi v priebehu roka spoločne vystúpili v štyroch slovenských a troch poľských mestách, uskutočnili päť odborných sústredení a umelecky spracovali výskumný folklórny materiál so zameraním na zbojnícke tradície. Na spoločných koncertoch sa predstavilo 76 folkloristov z poľskej strany, 44 členov FS Chemlon Humenné a 120 členov Detského folklórneho súboru Chemloňáčik.

Ako uviedol pre agentúru SITA umelecký šéf FS Chemlon Humenné a garant projektu Miroslav Kerekanič, nosnou časťou projektu bol výskum nepoznanej histórie Horného Zemplína so zameraním na zbojnícke tradície. V obidvoch národoch sa zachovali legendy a povesti o Hlavatom, ktorý bol akýmsi rusínskym Jánošíkov. Pochádzal z Ruskej Volovej (okres Snina), kde dnes žije 120 obyvateľov. V Bardejove je v múzeu uložený list z roku 1453, v ktorom sa Hlavatého družina vyhráža mestu za popravu dvoch svojich druhov. Z tohto obdobia sa zachovali tri piesne aj skladba Tatuňu, tatuňu, ktorou sa zbojníci zvolávali na spoločné akcie. Podľa Kerekaniča o živote Hlavatého sa vie veľmi málo, lebo doteraz sa nerobili žiadne väčšie bádania zamerané na túto časť rusínskej histórie. Nevie sa s presnosťou ani to, kedy a ako zomrel.
 

FS Chemlon Humenné získané materiály spracoval do dvoch speváckych blokov a štyroch tanečných choreografií (Zbojnícke tance, Zbojníci na zábave, Valaský a Chorovody) a s týmto programom sa prezentoval na spoločných koncertoch v Poľsku a na Slovensku. Posledný koncert bol v októbri v Ptičom.
 

Vďaka projektu súbor dostal po 40. rokoch nové kroje a čižmy. Ľudová hudba získala cimbal, akordeón a hudobnú techniku. Folkloristi vydali aj propagačné materiály o zbojníckej skupine Fedora Hlavatého, čím chcú prispieť k propagácii regiónu. Projekt sa začal vlani v decembri a v týchto dňoch sa končí.
 

Partnerom projektu na slovenskej strane bolo Súkromné centrum voľného času Ptičie so sídlom v Humennom, kde vyrastá dorast pre FS Chemlon Humenné. Podľa jeho riaditeľa Alexandra Fecura v humenskom regióne je medzi deťmi o folklór taký záujem, ako napr. o hip-hop.

(SITA)