Päť rád samosprávam: Ako na programové obdobie 2014 – 2020?

BRATISLAVA 16. januára (WBN/PR) - Nové programové obdobie ponúka širokú paletu možností, ktoré môžu samosprávy využiť pre svoj rozvoj v nasledujúcich siedmich rokoch. Čo však treba urobiť pre to, aby mestá a obce mohli dostupné zdroje využiť pre tie potreby, ktoré reálne majú?


1. Jasne stanovené strategické smerovanie
V živote platí, že pred tým, ako sa do niečoho pustíme, by sme si vždy mali najprv ujasniť, čo chceme robiť, a zrátať, na čo máme. O to viac toto pravidlo platí aj v samospráve, kde je jeho dopad mnohonásobne väčší – dlhodobosť aj šírka dopadu každého kroku predstavuje niekoľko desaťročí a stovky až tisíce ľudí a navyše objem investícií sa pohybuje v miliónoch až desiatkach miliónov eur. Preto stanovené dlhodobé priority, ciele, kľúčové rozvojové potreby a vyhodnotené interné a externé zdroje sú dôležitým prvým krokom.

2. Princíp partnerstva
Stratégia môže byť len vtedy efektívna, ak sú do jednotlivých činností zapojené nielen verejné subjekty – regióny, mestá a obce, ale aj kľúčoví lokálni partneri (napr. neziskové organizácie, univerzity, rôzne typy škôl, komerčné subjekty a pod.). Výber dobrých partnerov, ochota navzájom sa počúvať a zdieľať skúsenosti je základom spoločného úspechu!

3. Výber vhodných zdrojov financovania
Priority programov sú štandardne stanovované donormi. Avšak až detailné poznanie priorít a podmienok jednotlivých zdrojov financovania ako aj vlastnej stratégie a kapacít by malo byť základom nášho rozhodovania. Každé financie, ktoré chce mesto alebo obec získať, majú svoju cenu, ktorú je treba zaplatiť. A nie je to len cena vo forme financií na prípravu projektu, ale tiež na kapacitu kľúčových ľudí; náklady na bankový úver, ktorý bude potrebný na spolufinancovanie či prefinancovanie projektu; alebo „náklady obetovanej príležitosti“ (v angl. opportunity costs) pri dlhodobom zaťažení rozpočtu. Nie každé prostriedky, ktoré samospráva získa, môžu byť dobré pre konkrétny účel, pretože niektoré financie občas vedia urobiť poriadne veľkú „medvediu službu“.

4. Dostatočný čas na prípravu a plánovanie
Obyčajne v slovenskom prostredí ak niekto potrebuje financie, tak ich potrebuje HNEĎ. Špeciálne pri grantovom financovaní je však treba rátať s obdobím minimálne 6 – 12 mesiacov od okamihu, keď je zverejnená výzva, kým je možné prostriedky reálne získať. Samotná príprava projektu je dlhodobý kreatívny proces zahrňujúci výber vhodného zdroja financovania, tvorbu projektového konceptu (vrátane cieľov, výstupov , aktivít a ukazovateľov), implementačného plánu (zodpovednosti jednotlivých partnerov, členov projektového tímu, časový harmonogram) a na záver tvorbu rozpočtu. Príprava a plánovanie projektu si vyžaduje veľa komunikácie, negociácie, trpezlivosti a hlavne času.

5. Vhodní partneri pre realizáciu
Kvalitu celej prípravy projektu preverí až samotná implementácia v praxi, predovšetkým pokiaľ využívame externé financovanie. V takom prípade do procesu vstupujú požiadavky a pripomienky ďalších „zainteresovaných osôb“ v projekte (ako sú predstavitelia riadiacich a kontrolných orgánov pri financovaní z EÚ zdrojov, projektoví manažéri v inštitúciách, ktoré sa podieľajú na financovaní, externí audítori). Keďže takmer žiadna organizácia nemá šancu byť odborníkom pre všetky technické či procesné oblasti, je dôležité mať vybudovanú sieť kvalitných externých partnerov pre technickú pomoc, realizáciu projektov alebo širšiu podporu rozvojových aktivít vo verejnosti.

Radi by ste sa dozvedeli viac ako iba vyše uvedených päť rád?
Zúčastnite sa 21. januára v Komárne tlačovej konferencie a následných tréningov organizovaných v rámci projektu Manažment financií samospráv - MAFIS, ktorý sa realizuje v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007-2013 a je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).