PAŠKA: Reakcie SaS sú prejavom nechápania reality

Ilustračné foto SITA/Michal Burza


BRATISLAVA 3. februára  - Vyjadrenie strany Sloboda a Solidarita (SaS), že sa predseda parlamentu Pavol Paška snažil ovplyvniť prezidenta Ivana Gašparoviča pri vyhlásení termínu referenda, považuje Paška za výsledok "nepochopenia reality a prejav virtuality Sulíkovho sveta, v ktorom má politika stále len povahu webových stránok." Šéf SaS Richard Sulík žiadal referendum v rovnaký deň ako budú parlamentné voľby. Paška v utorok vyhlásil, že tieto dve udalosti nie je vhodné spájať. Určenie termínu referenda je v kompetencii prezidenta SR.

Paška považuje Sulíkovu reakciu za dôkaz, že "vznešený názov strany Sloboda a Solidarita je iba prázdnym headlinom a Sulík si pod slobodou a demokraciou očividne predstavuje, že len jeho pravda, zahlcujúca mailové adresy užívateľov internetu, je tou jedinou správnou a nikto okrem neho nemá právo vyjadriť svoj postoj."

Za najlepšiu skúšku správnosti považuje predseda Národnej rady SR slobodné parlamentné voľby. Paška si myslí, že by mala SaS zakomponovať riešenie otázok z požadovaného referenda do svojho volebného programu. "Namiesto toho, žiaľ, iba šíri populizmus a zahlcuje internetové stránky nekonečnými demagogickými výzvami," konštatuje Paška s tým, že parlamentné voľby sú najlepším prieskumom verejnej mienky. "Výsledok volieb bude jasnou odpoveďou občanov na predstavy pána Sulíka," dodal.

SaS v utorok tvrdila, že Paška povýšil stranícke záujmy v predvolebnom boji nad vôľu viac ako 350-tisíc občanov. "Za jeho vyjadrením, že referendum by sa nemalo spájať s parlamentnými voľbami, vidíme snahu o ovplyvňovanie prezidenta, v ktorého výlučnej kompetencii je rozhodnúť o termíne konania referenda," reagovala SaS. Podľa Pašku sú otázky, o ktorých chce Sulík rozhodnúť v referende, už legislatívne vyriešené. SaS navrhuje, aby občania v referende odpovedali na šesť otázok. Patrí k nim zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín na 40 000 eur, voľby cez internet a zmena v tlačovom zákone.

SITA