PAŠKA: Poslanci majú právom namietať hlasovanie

BRATISLAVA 8. januára (WEBNOVINY) - Námietku na hlasovanie, ktorú pri decembrovom rokovaní Národnej rady SR použili viacerí poslanci, považuje predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) za legitímny prvok. Zákon s ním podľa neho počíta a procedúra podania námietky je jasne popísaná. Ako pripomenul v rozhovore pre agentúru SITA, fungovala aj za predchádzajúcich parlamentov, no nie je veľmi frekventovaná. Na poslednej schôdzi namietalo hlasovanie viacero zákonodarcov z obidvoch táborov. Lavínu námietok spustil Jaroslav Ivančo z SDKÚ-DS, podľa ktorého hlasovacie zariadenie chybne vykázalo jeho hlasovanie k doplneniu programu rokovania o vyhlásenie k zákazu vešania krížov na talianskych školách. Namiesto súhlasu sa v štatistike objavilo, že sa zdržal, vďaka čomu návrh Martina Fronca z KDH neprešiel. V podobnom duchu namietali aj národniari Anton Korba a Jozef Rydlo, či nezaradený poslanec Juraj Liška.


"Tak, ako môže každý poslanec spochybniť vás, mňa, politického oponenta alebo systém slobodne, môže spochybniť aj technické zariadenie," zhodnotil námietky Paška. Predseda Národnej rady si nemyslí, že problém je v technike. "Technické zariadenie, myslím, je na 99,99 percenta spoľahlivé. Sú to počítače, sme v 21. storočí a asi by si ťažko americký astronaut sadol do raketoplánu, ktorý riadi schuttle niekde na ceste do vesmíru, ak by nedôveroval počítačom. Ale problém je niekde inde," povedal. Podľa neho k námietkam dochádza vtedy, ak si poslanci uvedomia, že by bolo vhodnejšie, keby zahlasovali inak. "Ale je to legitímne, je tam mandát, je to popísané v zákone o rokovacom poriadku," podotkol.



Ako Paška uviedol, hneď po nástupe do funkcie navrhol vytvorenie komisie na posúdenie rokovacieho poriadku aj Ústavy SR. "Minimálne z dôvodu vstupu Slovenska do Európskej únie a praxe nášho fungovania v únii," vysvetlil. Podotkol však, že ústavné zmeny si vyžadujú ústavnú väčšinu a rovnako väčšinové prijatie by potreboval aj rokovací poriadok upravujúci vnútorné pomery a fungovanie parlamentu. "Na to však nebola vôľa, nebola vôľa opozície," tvrdí.

SITA