![]() |
22. januára 2020
Mala to byť len formalita s jedným bodom rokovacieho programu, ale predseda asi nepočítal s tým, že to bola posledná šanca viacerých členov parlamentu zviditeľniť sa v role poslanca.
Tak, ako sme boli svedkami štyri roky, poslanci nás nesklamali, ani keď si posledný krát zasadli do parlamentných lavíc. Utorkový deň je zrkadlom dôstojnosti najvyšších reprezentantov občanov Slovenska. Celé štyri roky sme boli svedkami urážania, osočovania a nevkusných výpadkov poslancov, bez ohľadu na to, z ktorej strany pochádzali. Tak, ako začali svoje politické poslanie, tak ho aj skončili.
Utorok gradoval s blížiacimi sa voľbami a zistením v mnohých stranách, že percentá v prieskumoch nezodpovedajú ich ambíciám, dokonca hrozia, že niektorých z nich po 29. februári neuvidíme v parlamente a možno ani v politike. Nemyslím si, že by to bolo na škodu, ale kto zaručuje, že podobný výkvet spoločnosti nebudeme mať aj ďalšie štyri roky?
Kto by sa chcel vzdať krásneho života za peniaze nás všetkých? Kto by chcel opustiť miesto, kde sa môže štyri roky predvádzať a za to mu ešte pekne platia? Bolo to ako vo štvrtej cenovej skupine. Ale s tým rozdielom, že tam človek peniaze míňa a na hradnom vŕšku ich zarába.
O niektorých poslancoch sme za štyri roky ani nepočuli. Ich mená sa objavili iba v štatistikách o hlasovaní, lebo asi na to aj boli určení. Stláčať správne tlačítko a nerozmýšľať. Veď to urobí za nich niekto iný. Pri dôležitých bodoch rokovania sála bola poloprázdna a zaplnila sa iba pri hlasovaní.
Veľké obavy u niektorých vyvoláva skutočnosť, že odchodom z hradného vŕšku zaniká aj ich beztrestnosť. Nie za výroky, ale za to, čo možno napáchali za tie štyri roky, keď sa kauzy valili jedna za druhou. Veď kto teraz bude držať nad nimi ochrannú ruku, keď na povrch vyplávajú ďalšie podozrivé obchody, ktoré im síce možno zabezpečia vilu v Cannes, ale nie aj pokojný život na Slovensku.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |