|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. februára 2009
Parlament schválil novely daňových zákonov
Parlament po minulotýždňových technických problémoch s hlasovacím zariadením napokon v utorok novely daňových zákonov schválil. Podľa návrhu novely zákona o dani z príjmov sa od začiatku marca ...
Zdieľať
BRATISLAVA 17. februára (WEBNOVINY) - Parlament po minulotýždňových technických problémoch s hlasovacím zariadením napokon v utorok novely daňových zákonov schválil. Podľa návrhu novely zákona o dani z príjmov sa od začiatku marca tohto roka do konca budúceho roka zvýši nezdaniteľná časť základu dane z 19,2-násobku životného minima na jeho 22,5-násobok. V tomto roku to znamená nárast ročnej nezdaniteľnej sumy z 3 435,27 eur na 4 025,70 eur. Zároveň sa zmení aj začiatok klesania nezdaniteľnej časti zo 100-násobku životného minima na jeho 86-násobok. Tzv. milionárska daň sa tak začne uplatňovať pri príjme nad 15 387 eur ročne. Vďaka zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane sa zvýši aj zamestnanecká prémia, na ktorú majú zamestnanci nárok od začiatku tohto roka, pričom prvýkrát si ju budú môcť priznať v budúcom roku.
Podporiť predovšetkým malých a stredných podnikateľov má presunutie niektorých druhov hmotného majetku do nižších odpisových skupín, či zavedenie samostatného odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku. Zvýši sa taktiež hranica pre odpisovanie jednotlivých druhov majetku. V prípade odpisovaného hmotného majetku sa táto hranica zvyšuje z 996 eur na 1 700 eur a v prípade nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur.
Poslanci tiež schválili návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá skracuje lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo 60 dní na 30 dní a umožní skupinovú registráciu platiteľov DPH. Súčasťou schváleného balíčka daňových noviel zákonov je aj novela zákona o spotrebnej dani z liehu a novela zákona o dani z minerálnych olejov, ktoré majú predovšetkým znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Ide konkrétne o zavedenie možnosti zníženia zloženej zábezpeky na daň na prepravovaný lieh, či o zjednotenie podmienok pre všetkých výrobcov metylesteru repky olejnej (MERO).
Parlament odsúhlasil aj návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Novelou zákona sa umožní obciam a vyšším územným celkom použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj ďalšie zdroje, a to príjmy kapitálového rozpočtu a finančné prostriedky z minulých rokov. Pri použití týchto príjmov sa nebude vyžadovať dodržanie povinností o vyrovnanosti bežného rozpočtu pri jeho zostavovaní ako aj hospodárení ku koncu rozpočtového roka. "Cieľom je zmierniť predpokladaný výpadok daňových príjmov v rozpočtoch územnej samosprávy ako dôsledok prijatia protikrízových opatrení v zákone o dani z príjmov fyzických osôb," zdôvodnilo ministerstvo financií.
V hlasovaní plénum pritom nepodporilo návrh opozičných poslancov na zníženie dane z príjmov zo súčasných 19 % na úroveň 16 %. Opozičníci na čele s Ivanom Miklošom z SDKÚ-DS tento návrh odôvodňovali tým, že má podporiť ekonomickú aktivitu podnikateľov a živnostníkov, ako aj atraktivitu Slovenska pre zahraničných investorov. Premiér Robert Fico sa však už viackrát vyslovil, že vláda nepristúpi na žiadne opatrenia, ktoré by výrazne znížili príjmy štátu, za ktoré označil aj návrh na zníženie dane z príjmu. Podľa neho totiž už v súčasnosti spomaľovanie hospodárskeho rastu vytvára tlak na verejné financie a pri súčasných podmienkach môže deficit rozpočtu verejnej správy dosiahnuť hranicu maastrichtského kritéria, teda 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Neprešli ani ďalšie opozičné návrhy, ako napríklad návrh poslanca KDH Júliusa Brocku, podľa ktorého by osobám pracujúcim na dohodu nebola strhávaná pri výplate 19-percentná daň, čím by sa pomohlo osobám s nižšími príjmami, ktorí si vypomáhajú brigádnickou prácou. V súčasnosti totiž túto daň zaplatiť musia, v ďalšom kalendárnom roku si však môžu nárokovať jej vrátenie, čím podľa Brocku v podstate úverujú štát. Rovnako plénum nepodporilo ani snahu poslankyne SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej, ktorá chcela cez daňové novely nepriamo novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Neprešli ani ďalšie návrhy z opozičnej dielne týkajúce sa zvýšenia podielu daní z príjmov fyzických osôb pre samosprávy na 100 % a naviazania výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na priemernú mzdu.
SITA
Podporiť predovšetkým malých a stredných podnikateľov má presunutie niektorých druhov hmotného majetku do nižších odpisových skupín, či zavedenie samostatného odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku. Zvýši sa taktiež hranica pre odpisovanie jednotlivých druhov majetku. V prípade odpisovaného hmotného majetku sa táto hranica zvyšuje z 996 eur na 1 700 eur a v prípade nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur.
Poslanci tiež schválili návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá skracuje lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo 60 dní na 30 dní a umožní skupinovú registráciu platiteľov DPH. Súčasťou schváleného balíčka daňových noviel zákonov je aj novela zákona o spotrebnej dani z liehu a novela zákona o dani z minerálnych olejov, ktoré majú predovšetkým znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Ide konkrétne o zavedenie možnosti zníženia zloženej zábezpeky na daň na prepravovaný lieh, či o zjednotenie podmienok pre všetkých výrobcov metylesteru repky olejnej (MERO).
Parlament odsúhlasil aj návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Novelou zákona sa umožní obciam a vyšším územným celkom použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj ďalšie zdroje, a to príjmy kapitálového rozpočtu a finančné prostriedky z minulých rokov. Pri použití týchto príjmov sa nebude vyžadovať dodržanie povinností o vyrovnanosti bežného rozpočtu pri jeho zostavovaní ako aj hospodárení ku koncu rozpočtového roka. "Cieľom je zmierniť predpokladaný výpadok daňových príjmov v rozpočtoch územnej samosprávy ako dôsledok prijatia protikrízových opatrení v zákone o dani z príjmov fyzických osôb," zdôvodnilo ministerstvo financií.
V hlasovaní plénum pritom nepodporilo návrh opozičných poslancov na zníženie dane z príjmov zo súčasných 19 % na úroveň 16 %. Opozičníci na čele s Ivanom Miklošom z SDKÚ-DS tento návrh odôvodňovali tým, že má podporiť ekonomickú aktivitu podnikateľov a živnostníkov, ako aj atraktivitu Slovenska pre zahraničných investorov. Premiér Robert Fico sa však už viackrát vyslovil, že vláda nepristúpi na žiadne opatrenia, ktoré by výrazne znížili príjmy štátu, za ktoré označil aj návrh na zníženie dane z príjmu. Podľa neho totiž už v súčasnosti spomaľovanie hospodárskeho rastu vytvára tlak na verejné financie a pri súčasných podmienkach môže deficit rozpočtu verejnej správy dosiahnuť hranicu maastrichtského kritéria, teda 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Neprešli ani ďalšie opozičné návrhy, ako napríklad návrh poslanca KDH Júliusa Brocku, podľa ktorého by osobám pracujúcim na dohodu nebola strhávaná pri výplate 19-percentná daň, čím by sa pomohlo osobám s nižšími príjmami, ktorí si vypomáhajú brigádnickou prácou. V súčasnosti totiž túto daň zaplatiť musia, v ďalšom kalendárnom roku si však môžu nárokovať jej vrátenie, čím podľa Brocku v podstate úverujú štát. Rovnako plénum nepodporilo ani snahu poslankyne SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej, ktorá chcela cez daňové novely nepriamo novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Neprešli ani ďalšie návrhy z opozičnej dielne týkajúce sa zvýšenia podielu daní z príjmov fyzických osôb pre samosprávy na 100 % a naviazania výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na priemernú mzdu.
SITA