Parlament schválil novelu zákona o potravinách

BRATISLAVA 7. februára WEBNOVINY) - Za predaj zdraviu škodlivých alebo skazených potravín bude možné uložiť pokutu až 10 miliónov korún. Rovnako postihnutý bude prevádzkovateľ aj v prípade, ak používa na výrobu potravín zložky po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú dnes schválila Národná rada SR. Poslanci znížili jej výšku z pôvodne navrhovaných 50 miliónov, keď súhlasili s pozmeňujúcim návrhom svojho kolegu Jána Čecha (Smer-SD). Zákon určuje aj ďalšie postihy za porušenie povinností a výšku pokút, ktoré bude možné uložiť podľa závažnosti porušenia zákona ako aj európskej legislatívy.

Ak za zistí porušenie zákona, za ktoré bola prevádzkovateľovi uložená pokuta, opakovane v priebehu roka, bude mu uložená pokuta od desať do 50 miliónov korún. V prípade, že prevádzkovateľ ohrozí zdravie ľudí nebezpečnými potravinami, jeho konanie sa bude posudzovať podľa Trestného zákona.

Neúspešne skončila snaha poslanca za SMK Zsolta Simona vypustiť zo zákona o veterinárnej starostlivosti povinnosť nahlasovať veterinárovi domácu zabíjačku ošípaných.

Poslanci schválili aj novelu zákona o chemických látkach. Obsahuje procesno-právne ustanovenia o konaní, ktoré predchádza vydaniu osvedčenia o správnej laboratórnej praxi žiadateľom, ktorými môžu byť právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, prevádzkujúci testovacie pracoviská, v ktorých sa testujú chemické látky a prípravky alebo vykonávajú štúdie prostredníctvom zisťovania bezpečnosti chemických látok obsiahnutých v humánnych liekoch, v prípravkoch na ochranu rastlín, v kozmetických výrobkoch, veterinárnych liekoch, potravinových a krmovinových doplnkoch, v priemyselných chemických látkach a prípravkoch a biocídnych výrobkoch, ktoré v doteraz platnom zákone absentuje.

Prevádzkovatelia jadrových zariadení a držitelia jadrových materiálov budú od 1. januára budúceho roka prispievať na činnosť Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD). Vyplýva to z návrhu novely tzv. atómového zákona, ktorý v stredu schválila Národná rada SR. ÚJD predpokladá, že vďaka tejto novele ušetrí štátny rozpočet ročne 26 mil. Sk. Navrhovanou právnou úpravou sa do slovenskej legislatívy zavedú ročné príspevky na výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. Zákon tak uloží povinnosť držiteľom povolenia podľa atómového zákona platiť ročné príspevky na výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. Navrhovaná novela vychádza z modelu alternatívneho financovania Úradu jadrového dozoru SR, ktorý v marci minulého roka schválila ešte bývalá vláda.

Parlament ďalej schválil novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá dopĺňa a upresňuje niektoré definície dodávateľa, odberného miesta teplej úžitkovej vody a tepla. Novelou sa tiež upravujú povinnosti a právne vzťahy dodávateľa tepla, odberateľa a konečného spotrebiteľa.

Národná rada SR (NR SR) v stredu schválila miernejšiu verziu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa schválenej novely totiž už regulačný úrad nebude taxatívne regulovať ceny silovej elektriny a ceny energií pre veľkoodberateľov. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pritom v prvých verziách tejto novely chcel regulovať aj silovú elektrinu, ako aj stanovovať ceny energií pre veľkoodberateľov.

Regulačný úrad bude môcť podľa schválenej novely regulovať cenu silovej elektriny, ak to uzná za vhodné v troch prípadoch, a to vtedy, ak sú ohrozené záujmy obyvateľstva, keď nie je dostatočne otvorený trh a keď je stav ohrozenia. Podľa Jahnátka o tom, či a kedy regulovať silovú elektrinu, bude rozhodovať len regulačný úrad. Minister Jahnátek priznal, že reguláciu ceny silovej elektriny v novele vynechal pre pripomienky Európskej komisie. Pôvodne tvrdil, že komisia schválila prechodné obdobie regulácie silovej elektriny pre domácnosti na päť, resp. pre veľkoodberateľov na tri roky. Veľkoodberatelia podľa ministra nakoniec sami navrhli, že ak bude na Slovensku fungovať unbundling (právne rozčlenenie podnikov), aby im ceny neurčoval regulačný úrad.

Od 15. marca, kedy by mala nadobudnúť účinnosť regulačnej novely, sa končí funkčné obdobie všetkých členov regulačnej rady. Túto skutočnosť kritizovali opoziční poslanci, podľa ktorých chce vláda takýmto spôsobom mocensky ovládnuť ďalší úrad.

Opoziční poslanci kritizovali aj fakt, že ministerstvo hospodárstva (MH) bude podľa novely vstupovať do procesu stanovovania cien energií, čím sa obmedzí nezávislosť úradu. Činnosť regulačného úradu pri schvaľovaní cien energií bude totiž kontrolovať MH a Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). Úrad najprv návrh ceny predložený regulovaným subjektom posúdi. Posúdený návrh ceny úrad predloží na MH a MŽP na vyjadrenie spolu s potrebnými podkladmi na výpočet ceny. Ak je vyjadrenie ministerstiev záporné a úrad návrh ceny schváli, uverejní regulačný úrad spolu s cenovým rozhodnutím aj vyjadrenie ministerstiev spolu s odôvodnením. Podľa Jahnátka sa tak regulačný úrad dostane pod verejnú kontrolu, pričom nestratí svoju nezávislosť, keďže v konečnej fáze určí cenu energií úrad.

Podľa MH novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach sleduje tri základné ciele, a to možnosť komplexnej regulácie cien, oddelenie regulačného úradu od regulačnej rady a možnosť spoločenskej kontroly celého procesu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude podľa novely regulovať aj iný tovar alebo služby, ktorého dodanie alebo poskytnutie je regulovanou činnosťou. Úrad bude regulovať iný tovar a služby, ak vznikne mimoriadna trhová situácia, ak sa ohrozí trh vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa.

Podľa ministerstva hospodárstva táto novela bola potrebná preto, že súčasná situácia na slovenskom energetickom trhu vo vzťahu k cenám elektriny, plynu a vody pre koncových odberateľov je nevyhovujúca a liberalizácia energetického trhu na Slovensku nie je skutočná, ale len deklarovaná. Jahnátek je presvedčený, že novela prinesie pre odberateľov lepšie ceny energií, zvýšia sa právomoci regulačného úradu a zvýši sa jeho nezávislosť.

SITA