|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 24.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adam a Eva
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. júla 2011
Parlament mandát ministrovi financií ku Grécku nezúžil
Minister financií zúžený mandát pre rokovania o druhej pôžičke Grécku, ktorá by mala byť vyplatená z prvého eurovalu, napokon mať nebude. Parlament v stredu nepodporil ...
Zdieľať
Foto: Ilustračné foto SITA, APBRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) - Minister financií zúžený mandát pre rokovania o druhej pôžičke Grécku, ktorá by mala byť vyplatená z prvého eurovalu, napokon mať nebude. Parlament v stredu nepodporil návrh skupiny poslancov za SaS, SNS a OKS, aby bol minister na rokovaniach o pôžičke zaviazaný požadovať odpísanie časti istiny gréckych dlhov, čo by znamenalo bankrot Grécka.
Z prítomných 148 zákonodarcov za návrh hlasovalo 35 poslancov, proti bol jeden, hlasovania sa zdržalo 51 poslancov a nehlasovalo 61 členov parlamentu.
Predseda SaS Richard Sulík ešte v piatok v rámci rozpravy k návrhu, ktorý iniciovali jeho poslanci a podporili aj zákonodarcovia za SNS a OKS, zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, že Grécku nič iné ako bankrot nepomôže. Tvrdil, že euro je dobrý projekt, treba však dodržiavať pravidlá. Podľa neho navyše nikto nepreukázal, že Grécko bude druhú pôžičku schopné splácať.
Minister financií Ivan Mikloš návrh skupiny poslancov však označil za najhoršie z možných riešení. Znamenalo by totiž neriadený bankrot, ktorý by mohol potopiť aj ďalšie krajiny ako Španielsko či Taliansko. Ako uviedol vo svojom piatkovom vystúpení, eurozóna nemá na výber z dobrých riešení a každé riešenie, ktoré bude prijaté, bude mať svoje náklady. Neriadený krach Atén by sa podľa ministra premietol aj do slovenskej ekonomiky, cez navýšenie úrokových sadzieb na financovanie štátneho dlhu.
Podľa Mikloša by sa pri zvýšení úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod predražili náklady na štátny dlh Slovenska v najbližších desiatich rokoch o 2,6 mld. eur.
Minister pritom pripustil, že dobrovoľná účasť privátneho sektora môže znamenať iba kupovanie času. Podľa neho totiž existuje veľké riziko, že Gréci nebudú schopní dosiahnuť také úspory, aby boli schopní platiť. "S veľkou pravdepodobnosťou je to kupovanie času. Ak sa využije na to, že sa rekapitalizujú banky a prijmú sa opatrenia v krajinách, ktoré sú ohrozené, tak potom to riešenie môže byť najmenej zlé," povedal v piatok Mikloš.
Opozičný Smer-SD už vopred avizoval, že návrh na zúženie mandátu ministra financií pre rokovanie o druhej pôžičke zadlženému Grécku nepodporí. V rámci rozpravy k návrhu to vyhlásil podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Koalíciu obvinil, že ohrozuje slovenské postavenie v rámci Európy a tiež vytkol premiérke a ministrovi financií zmenu ich postoja voči pomoci Grécku. "Smer-SD nebude za tento návrh hlasovať a domnievame sa, že je to vaša vec. Presne na tých témach, ktoré vás teraz potápajú, ste pred voľbami získavali politické body. Najhoršie je, že neuveriteľne devastujete roky a roky budovania dobrého mena Slovenska," povedal.
V nasledujúcich týždňoch by sa tak mali ministri financií eurozóny dohodnúť predovšetkým na objeme druhej gréckej pôžičky a na účasti privátneho sektora. Zatiaľ sa hovorí o zhruba 110 mld. eur, z ktorých by mala byť dobrovoľná účasť privátneho sektora formou predĺženia splatnosti gréckych dlhopisov 30 mld. eur. Ďalších 30 mld. eur by mohli vykryť príjmy Atén z privatizácie a o zvyšnú časť by sa mali postarať Medzinárodný menový fond a euroval. Definitívnu dohodu privátneho sektora o forme jeho spoluúčasti by pritom Brusel mal mať podľa Mikloša na stole najneskôr do 20. augusta.
Z prítomných 148 zákonodarcov za návrh hlasovalo 35 poslancov, proti bol jeden, hlasovania sa zdržalo 51 poslancov a nehlasovalo 61 členov parlamentu.
Predseda SaS Richard Sulík ešte v piatok v rámci rozpravy k návrhu, ktorý iniciovali jeho poslanci a podporili aj zákonodarcovia za SNS a OKS, zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, že Grécku nič iné ako bankrot nepomôže. Tvrdil, že euro je dobrý projekt, treba však dodržiavať pravidlá. Podľa neho navyše nikto nepreukázal, že Grécko bude druhú pôžičku schopné splácať.
Minister financií Ivan Mikloš návrh skupiny poslancov však označil za najhoršie z možných riešení. Znamenalo by totiž neriadený bankrot, ktorý by mohol potopiť aj ďalšie krajiny ako Španielsko či Taliansko. Ako uviedol vo svojom piatkovom vystúpení, eurozóna nemá na výber z dobrých riešení a každé riešenie, ktoré bude prijaté, bude mať svoje náklady. Neriadený krach Atén by sa podľa ministra premietol aj do slovenskej ekonomiky, cez navýšenie úrokových sadzieb na financovanie štátneho dlhu.
Podľa Mikloša by sa pri zvýšení úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod predražili náklady na štátny dlh Slovenska v najbližších desiatich rokoch o 2,6 mld. eur.
Minister pritom pripustil, že dobrovoľná účasť privátneho sektora môže znamenať iba kupovanie času. Podľa neho totiž existuje veľké riziko, že Gréci nebudú schopní dosiahnuť také úspory, aby boli schopní platiť. "S veľkou pravdepodobnosťou je to kupovanie času. Ak sa využije na to, že sa rekapitalizujú banky a prijmú sa opatrenia v krajinách, ktoré sú ohrozené, tak potom to riešenie môže byť najmenej zlé," povedal v piatok Mikloš.
Opozičný Smer-SD už vopred avizoval, že návrh na zúženie mandátu ministra financií pre rokovanie o druhej pôžičke zadlženému Grécku nepodporí. V rámci rozpravy k návrhu to vyhlásil podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Koalíciu obvinil, že ohrozuje slovenské postavenie v rámci Európy a tiež vytkol premiérke a ministrovi financií zmenu ich postoja voči pomoci Grécku. "Smer-SD nebude za tento návrh hlasovať a domnievame sa, že je to vaša vec. Presne na tých témach, ktoré vás teraz potápajú, ste pred voľbami získavali politické body. Najhoršie je, že neuveriteľne devastujete roky a roky budovania dobrého mena Slovenska," povedal.
V nasledujúcich týždňoch by sa tak mali ministri financií eurozóny dohodnúť predovšetkým na objeme druhej gréckej pôžičky a na účasti privátneho sektora. Zatiaľ sa hovorí o zhruba 110 mld. eur, z ktorých by mala byť dobrovoľná účasť privátneho sektora formou predĺženia splatnosti gréckych dlhopisov 30 mld. eur. Ďalších 30 mld. eur by mohli vykryť príjmy Atén z privatizácie a o zvyšnú časť by sa mali postarať Medzinárodný menový fond a euroval. Definitívnu dohodu privátneho sektora o forme jeho spoluúčasti by pritom Brusel mal mať podľa Mikloša na stole najneskôr do 20. augusta.