Pápež po požiari Notre-Dame vyjadril modlitbami solidaritu s Francúzmi

Paríž 16. apríla (TASR) - Pápež František sa pomodlil za Francúzov ako i za všetkých ľudí podieľajúcich sa na hasení rozsiahleho požiaru, ktorý v pondelok večer zachvátil katedrálu Notre-Dame (Chrám Matky Božej) v Paríži. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na hovorcu Vatikánu Alessandra Gisottiho, ktorý to oznámil na Twitteri.


Pápež vyjadril solidaritu francúzskemu ľudu po požiari, ktorý do veľkej miery zničil Notre-Dame - symbol kresťanstva a francúzskeho národa. "Pápež stojí pri Francúzsku, modlí sa za francúzskych katolíkov i za obyvateľov Paríža, ktorí sú otrasení týmto hrozným požiarom. Pontifex sa modlí za všetkých, ktorí sa angažujú pri prekonaní tejto dramatickej situácie," napísal Gisotti.

Pri likvidácii požiaru, ktorá trvala deväť hodín, utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti a jeden hasič. Hasičom sa podarilo zachrániť konštrukciu budovy a najvýznamnejšie umelecké diela a predmety s nevyčísliteľnou historickou hodnotou, ktoré sa v katedrále nachádzali.

Rozsiahly požiar, ktorý katedrálu Notre-Dame (Chrám Matky Božej) zachvátil v pondelok večer, sa hasičom podarilo v priebehu noci dostať pod kontrolu a zachrániť dve hlavné veže. Úplne však zhorela drevená strecha katedrály a drevená vežička - sanktusník - z 19. storočia.

Český kardinál a pražský arcibiskup Dominik Duka uviedol: "S nemým smútkom v srdci sledujem skazu parížskej katedrály Notre-Dame. Ide o jednu z najväčších európskych kultúrnych strát od zničenia starobylého benediktínskeho opátstva v Monte Cassine. Stredoveké katedrály, medzi ktoré patrí aj parížska Notre-Dame, vyrastajú v symbióze s univerzitnými katedrami a formujú spoločnosť, ktorú charakterizujú dve slová: viera a česť.

Katedrála je sídlom biskupa a jeho učiteľského úradu; univerzita sídlom profesora a získaného poznania 'sic et non'; kláštor duchovného života a spirituality. Sú to práve tieto zmienené inštitúcie, ktorým nepopierateľne vďačíme za to, že na troskách antickej a židovskej kultúry vzniká naša európska identita, tak ako ju poznáme dnes, a ktorú možno právom označiť za jeden z najväčších vrcholov, ktorý ľudstvo doteraz dosiahlo.

V novoveku to bola práve francúzska katedrála Notre-Dame, v ktorej pôsobí právnik a dominikánsky kazateľ Dominique Henri Lacordaire, ktorý tu v 19. storočí v reakcii na zápas o náboženskú slobodu formuluje princíp 'slobodná cirkev v slobodnom štáte či spoločnosti'.

Píšem vyššie zmienené len ako dokreslenie nevyčísliteľnej kultúrnej, umeleckej, symbolickej aj civilizačnej straty, ktorú v tomto veľkonočnom týždni utrpel nielen Paríž a Francúzsko, ale spolu s nimi aj celá Európa a svet. Som z toho skutočne hlboko dojatý a smutný."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR