Pápež František prijme začiatkom júla vo Vatikáne V. Putina

Vatikán 6. júna (TASR) - Pápež František v júli prijme na audiencii ruského prezidenta Vladimira Putina. Oznámili to vo štvrtok vatikánske zdroje.


"Svätý Otec prijme prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina 4. júla," uviedol vo vyhlásení vatikánsky hovorca Alessandro Gisotti, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. Pôjde už o ich tretie stretnutie; argentínsky pápež udelil audienciu šéfovi Kremľa aj v rokoch 2013 a 2015.

Pri ich poslednom stretnutí František vyzval všetky strany zapojené do vojnového konfliktu na východe Ukrajiny, aby v záujme dosiahnutia mieru vyvinuli "úprimné úsilie". Rusko je obviňované, že na Donbase vedie zástupnú vojnu, ktorej predchádzala anexia Krymského polostrova v roku 2014.

Ich prvé stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď sa katolícka cirkev usilovala o zlepšenie vzťahov s ruským pravoslávím. Plné diplomatické vzťahy medzi Moskvou a Vatikánom, ktoré boli pretrhnuté počas sovietskej éry, sa obnovili iba v roku 2009.

Medzi ďalšími témami, ktorým sa obaja lídri venovali počas spoločných stretnutí v minulosti, figurovali sýrska vojna a prenasledovanie tamojších kresťanov, ako aj vzťahy medzi katolíckou a pravoslávnou vierou.

Tretie stretnutie pápeža s Putinom, ktorý do Vatikánu zavíta v rámci svojej štátnej návštevy Talianska, by mohlo pripraviť cestu pre pápežskú návštevu Ruska, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.

Niekdajšieho pápeža Jána Pavla II. pozval na návštevu posledný líder bývalého Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ako aj prvý prezident postsovietskeho Ruska Boris Jeľcin. Návšteva sa však nezrealizovala pre napäté vzťahy medzi Vatikánom a ruskou pravoslávnou cirkvou, najväčšou a najvplyvnejšou spomedzi svetového pravoslávia, ktorá má 165 miliónov veriacich z celkového počtu 250 miliónov pravoslávnych kresťanov vo svete.

František sa stretol s ruským patriarchom Kirillom v roku 2016 na Kube, pričom išlo o prvé stretnutie svojho druhu v dejinách. František odvtedy navštívil mnoho krajín s prevažne pravoslávnym obyvateľstvom. Poslednými boli nedávno Rumunsko, Bulharsko a Severné Macedónsko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR