Tagy: Pápež Benedikt XVI. Pápež

BRATISLAVA 11. februára – Pápež Benedikt XVI. sa neočakávane rozhodol odstúpiť zo svojho postu.

Podľa vatikánskeho hovorcu Federica Lombardiho, na ktorého sa odvolávajú talianske a zahraničné spravodajské portály, by sa tak malo stať po 28. februári.

Dôvodom rezignácie je zdravotný stav a pokročilý vek pápeža. Podľa jeho slov, je už príliš starý na funkciu, ktorú vykonáva. O abdikácii informuje vatikánsky rozhlas.

Ak sa rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. abdikovať potvrdí, ide podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského o prekvapivé rozhodnutie. Ako však tlmočil slová Zvolenského agentúre SITA hovorca KBS Jozef Kováčik, je to plne v súlade s právomocami Svätého Otca.

História hovorí o dvoch abdikáciach pápežov ešte pred smrťou. Prvým bol v roku 1294 pápež Celestýn V., v roku 1415 tak urobil Gregor XII.

Benedikt, vlastným menom Joseph Ratzinger (85), je hlavou rímskokatolíckej cirkvi od apríla 2005, keď nahradil svojho zosnulého predchodcu Jána Pavla II.

Prvé reakcie na odstúpenie pápeža Benedikta XVI.

 

Pápež odstúpi 28. februára večer

Osemdesiatpäťročný Benedikt je prvou hlavou katolíckej cirkvi za posledných takmer 600 rokov, ktorá sa k takémuto kroku odhodlala

Pápež Benedikt XVI. v pondelok neočakávane oznámil, že 28. februára odstúpi zo svojho postu. Rozhodnutie zdôvodnil vysokým vekom, ktorý mu podľa jeho slov neumožňuje pokračovať v plnení pápežských povinností. Osemdesiatpäťročný Benedikt je pritom prvou hlavou katolíckej cirkvi za posledných takmer 600 rokov, ktorá sa k takémuto kroku odhodlala.
 

"Po tom, ako som si opakovane spytoval svedomie pred Bohom, som nadobudol istotu, že moje sily už vzhľadom na pokročilý vek viac nevyhovujú vykonávaniu Petrovho úradu," povedal pápež v rámci príhovoru na pondelňajšom zasadnutí zboru kardinálov vo Vatikáne. Benedikt v ňom poukázal na potrebu "sily ducha i tela", ktorá sa v jeho prípade "v posledných mesiacoch zhoršila do takej miery, že musel uznať svoju neschopnosť plnohodnotne vykonávať zverený úrad". "Z tohto dôvodu a plne si uvedomujúc závažnosť tohto činu, úplne slobodne vyhlasujem, že sa zriekam úradu rímskeho biskupa, následníka Svätého Petra, ktorý mi bol zverený kardinálmi 19. apríla 2005, a to takým spôsobom, že od 20. hodiny 28. februára 2013 bude Rímska stolica, stolica Svätého Petra, neobsadená, a tí, ktorí na to majú oprávnenie, budú musieť zvolať konkláve, aby zvolilo nového najvyššieho pontifa," povedal odstupujúci pápež. Podľa zdrojov tlačovej agentúry AP by malo konkláve, uzavreté zhromaždenie kardinálov oprávnených zvoliť nového pápeža, zasadnúť do konca marca.

Naposledy pápež abdikoval v XIII. storočí

Prvý pápež odstúpil z úradu v III. storočí

V dejinách cirkvi odstúpili z pápežského úradu viacerí pápeži. Prvým bol Poncián v 3. storočí. Pápežom bol v rokoch 231-235. Cirkev vtedy trpela rozkolom. Mal protipápeža Hypolita. Cisár Maximilián Trán (235-238) začal prenasledovať kresťanov. Pápeža Ponciána i jeho protivníka dal odvliecť na ostrov Sardíniu, kde museli vykonávať ťažké nútené práce. Poncián vedel, že sa už do Ríma nevráti, a preto oznámil rímskej cirkvi, že sa zrieka jej vedenia, aby mohol byť zvolený nový rímsky biskup. Údajne toto Ponciánovo zrieknutie sa najvyššej cirkevnej funkcie pohlo Hypolita, aby sa aj on zriekol všetkých nárokov na rímske biskupstvo a aby vyzval svojich stúpencov k obnoveniu cirkevnej jednoty. Obaja boli vyhlásení za svätých
 

Benedikt IX. musel odísť z úradu nedobrovoľne. Pápežom sa stal v roku 1032 ako 20-ročný, pričom viedol roztopašný život. Rímsky ľud ho v roku 1044 vypovedal z mesta a zvolil protipápeža Silvestra II. Benedikt IX. však opäť získal pápežskú moc a o mesiac neskôr ju odovzdal Jánovi Graciánovi, ktorý sa stal pápežom ako Gregor VI. Cisár Henrich III. však zosadil všetkých troch uchádzačov o pápežský tón a následne zvolili Klementa II.. Benedikt IX. sa znova dostal k moci po jeho smrti a udržal si ju do júla 1048, keď ho opäť vyhnali, následne bol exkomunikovaný.
 

Posledným pápežom, ktorý odstúpil z úradu bol Celestín V., ktorého zvolili do úradu v roku 1294. Vtedy už mal vysoký vek, ale jeho zvolenie bolo východiskom z patovej situácie a malo oddialiť voľbu nového, všetkými akceptovateľného pápeža. Podľa historických záznamov si za zvolením stál on sám. Do konkláve totiž doručili list, v ktorom varoval kardinálov, že Boh konkláve strašne potresce, ak nezvolí pápeža. Jeden z nich vtedy navrhol, aby bol za pápeža zvolený odosielateľ listu, ktorý vtedy žil ako pustovník. Keď sa dozvedel, že ho zvolili za pápeža zúfal a chcel utiecť niekam ďaleko. Kráľ Karol II. ho však presvedčil, aby úrad prijal. Po piatich mesiacoch si však uvedomil, že nemá schopnosti zastávať pápežský úrad. 13. decembra 1294 na svoj post abdikoval. Celestín bol onedlho po smrti vyhlásený za svätého.

Favoriti sú známi

Najväčšiu šancu stať sa nástupcom odchádzajúceho pápeža Benedikta XVI. majú kardináli pôvodom z Afriky alebo Južnej Ameriky.

Najviac kardinálov s právom voliť však ešte aj dnes pochádza zo starého kontinentu. Pápežmi preto tradične boli Európania, v drvivej väčšine Taliani.

Medzi najväčších favoritov na zvolenie na Petrov stolec sa spomínajú ghanský kardinál Peter Turkson či Nigérijčan Francis Arinze. Ich konkurenciou je kanadský duchovný Marc Ouellet či Brazílčan Odilo Pedro Scherer ako najhorúcejší zástupca Južnej Ameriky.

Zhodujú sa na tom aj britské stávkové spoločnosti William Hill a Coral. Najväčšie šance má podľa nich Arinze, Turkson a Quellet. Medzi favoritmi sa objavil aj Talian Angelo Scola či honduraský kardinál Óscar Rodríguez Maradiaga. Bez šanci údajne nie je ani Brazílčan Joao Braz de Aviz, Američan Timothy Dolan, Talian Gianfranco Ravasi či Argentínčan Leonardo Sandri.

Profil pápeža Benedikta XVI.

Jozef Ratzinger bol zvolený za 265. pápeža 19. apríla 2005

Pápež Benedikt XVI., vlastným menom Jozef Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München - Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.
 

V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne. V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v roku 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v roku 1976 stal viceprezidentom.
 

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V roku 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia
 

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu. Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied.
 

Dňa 19. apríla 2005 bol zvolený za pápeža. Stal sa tak v poradí 265. pápežom v histórii Katolíckej cirkvi.
Informácie zverejnila Konferencia biskupov Slovenska.

Tagy: Pápež Benedikt XVI. Pápež