Panna zázračnica Štefana Uhra vychádza na DVD

Šiesty titul z DVD edície Slovenský film 60. rokov - II, film Panna zázračnica, vyjde v piatok 30. októbra na DVD za sumu 3,29 eura. Rovnomennú novelu napísal Dominik Tatarka ako mladý vojak koncom roku 1943 a o dvadsať rokov ju prepracoval do filmového scenára. Očarený snímkou Slnko v sieti (1962) si vybral režiséra Štefana Uhra. O realizáciu scenára prejavil záujem aj akademický maliar a filmový režisér František Kudláč, ktorý sa napokon v Uhrovom filme objavil v postave Mroža.

Filmom Panna zázračnica Štefan Uher prekonal tradičné realistické rozprávanie príbehu. Pokúsil sa o surrealistický film a vniesol do svojej filmovej poetiky nové prvky grotesky, frašky a absurdity. Vytvoril básnickú hru na sen a skutočnosť a zotrel hranice medzi fantáziou a pravdou, medzi predstavami a realitou. Vo filme vystupuje mladé a krásne dievča Anabella, ktoré sa zoznámi so skupinou umelcov. Rozochvieva v nich erotické túžby, ale aj čisté ľúbostné city, stane sa predmetom ich tajných predstáv, no zároveň i umeleckou inšpiráciou. "Nafilmovať celý svet Panny zázračnice do takej intenzívnej a sugestívnej sily, akú má Tatarkov scenár, nebola ľahká úloha. Uvedomil som si isté riziko, ktoré vyplýva z ohraničených možností filmu, ale podstúpil som ho rád v mene krásnej myšlienky: fantázia je svetlo sveta, spôsob ako pozdvihnúť, obveseliť ľudského ducha, v mene Anabelly, ktorú každý pozná, lebo si ju vysníval, lebo prišla vtedy, keď sme ju najviac potrebovali, v mene našich snov a predstáv, naplnených takou intenzitou túžby, že sa stávajú pravdou, časťou nášho života,“ povedal o svojom filme Štefan Uher. "Najdôležitejšie v tomto filmovom príbehu bolo vizualizovať konfrontačné napätie aj prostredníctvom výtvarných diel a aj rozprávaním o tých dielach. Najdôležitejšie boli naše spoločné nápady a režisérove a kameramanove schopnosti tieto nápady rozviesť aj v „prízemnej“ rovine príbehu," povedal o výtvarných inšpiráciách pri vzniku snímky Juraj Mojžiš, ktorý sa na filme Panna zázračnica podpísal pod návrhy kostýmov.

Film sa nakrúcal v Bratislave, v Smoleniciach, v Plaveckom Mikuláši, v Pezinku a na Skalnatom plese od 22. februára do 21. júla 1966 a celkové náklady sa vyšplhali približne na tri milióny československých korún. Film, na ktorom Uher opäť spolupracoval s kameramanom Stanislavom Szomolányim a s hudobným skladateľom Iljom Zeljenkom, sa stal pre filmovú kritiku výnimočným dielom v dejinách slovenskej kinematografie. A aj napriek tomu, že v roku 1967 získal cenu Igric za réžiu, scenár aj hudbu, mal celkovú návštevnosť v kinách do roku 1989 len zhruba 80-tisíc divákov. Z odstupu štyroch dekád Juraj Mojžiš o význame filmu hovorí, že „nepochybne bol na prospech sebavedomému pohľadu slovenskej kinematografie, ktorá sa rozhliadala po novovlnových dejoch európskeho filmu a udomácňovala sa v nich.“

Agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu Simona Nôtová.

(SITA)