|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 14.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Irma
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. decembra 2009
Panda veľká je geneticky podobná psovi
Zmapovanie genómu pandy veľkej (Ailuropoda melanoleuca) preukázalo, že tento ohrozený druh je geneticky podobný psom. Oznámili to čínski vedci z Pekinského inštitútu ...
Zdieľať
BRATISLAVA 14. decembra (WEBNOVINY) - Zmapovanie genómu pandy veľkej (Ailuropoda melanoleuca) preukázalo, že tento ohrozený druh je geneticky podobný psom. Oznámili to čínski vedci z Pekinského inštitútu genomiky.
Sekvenovanie genómu trojročnej samice pandy menom Žingžing dokončili odborníci už v októbri minulého roku, ale jeho kompletné zmapovanie sa im podarilo len nedávno. Výsledky svojej práce zverejnili v online časopise Nature. Genóm pandy sa skladá z 21 párov chromozómov a viac než 20-tisíc génov. Analýza DNA z dvoch buniek Žingžing preukázala prekvapivo vysokú diverzitu, z čoho vyplýva, že za poklesom počtu týchto cicavcov nie je príbuzenské kríženie. Avšak iné štúdie dokazujú, že genetická variabilita pánd sa z generácie na generáciu znižuje rýchlejšie než napríklad u ľudí alebo iných cicavcov. Odborníci preto usudzujú, že ide o dôkaz, že pandy predstavujú v súčasnosti takzvané žijúce fosílie.
Genóm pandy taktiež odhalil, prečo sa tento zástupca čeľade medveďovitých živí len výhradne bambusom. Môžu za to pravdepodobne mutácie v géne T1R1, pre ktoré pandám nechutí mäsitá strava napriek tomu, že majú všetky gény potrebné pre jej trávenie. Na spracovanie bambusu nemajú žiadnu genetickú výbavu a sú preto odkázané na kolónie mikróbov, ktoré žijú v ich črevách. Najnovšie poznatky by mali pomôcť pri záchrane tohto druhu, z ktorého vo voľnej prírode žije už iba približne 1600 jedincov. Vedci dúfajú, že sa im podarí zistiť, prečo majú pandy tak nízku reprodukčnú schopnosť a pomôžu im tak k vyššiemu počtu mláďat narodených v zajatí.
SITA/AFP
Sekvenovanie genómu trojročnej samice pandy menom Žingžing dokončili odborníci už v októbri minulého roku, ale jeho kompletné zmapovanie sa im podarilo len nedávno. Výsledky svojej práce zverejnili v online časopise Nature. Genóm pandy sa skladá z 21 párov chromozómov a viac než 20-tisíc génov. Analýza DNA z dvoch buniek Žingžing preukázala prekvapivo vysokú diverzitu, z čoho vyplýva, že za poklesom počtu týchto cicavcov nie je príbuzenské kríženie. Avšak iné štúdie dokazujú, že genetická variabilita pánd sa z generácie na generáciu znižuje rýchlejšie než napríklad u ľudí alebo iných cicavcov. Odborníci preto usudzujú, že ide o dôkaz, že pandy predstavujú v súčasnosti takzvané žijúce fosílie.
Genóm pandy taktiež odhalil, prečo sa tento zástupca čeľade medveďovitých živí len výhradne bambusom. Môžu za to pravdepodobne mutácie v géne T1R1, pre ktoré pandám nechutí mäsitá strava napriek tomu, že majú všetky gény potrebné pre jej trávenie. Na spracovanie bambusu nemajú žiadnu genetickú výbavu a sú preto odkázané na kolónie mikróbov, ktoré žijú v ich črevách. Najnovšie poznatky by mali pomôcť pri záchrane tohto druhu, z ktorého vo voľnej prírode žije už iba približne 1600 jedincov. Vedci dúfajú, že sa im podarí zistiť, prečo majú pandy tak nízku reprodukčnú schopnosť a pomôžu im tak k vyššiemu počtu mláďat narodených v zajatí.
SITA/AFP