|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Štefan Marko Daxner Foto: TASR/Wikipédia
Bratislava 7. júna (TASR) - Slovensko si 7. júna 2017 pripomenie 156. výročie prijatia Memoranda národa slovenského. Poslanci v Zákone Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa na počesť prijatia výročia Memoranda národa slovenského uzniesli, že 7. jún sa stal pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).TASR pri príležitosti výročia tejto významnej udalosti v dejinách Slovenska prináša o nej niekoľko hlavných faktov.
Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.
Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na slovenskom území.
Druhé Memorandum národa slovenského bolo prijaté v Martine v júni 1991.
Na význam oboch Memoránd národa slovenského, z roku 1861 a 1991, pre národnú a štátnu suverenitu a národnú identitu Slovákov, upozornili 2. júna 2006 v Martine účastníci seminára a slávnostného zhromaždenia MS pri príležitosti 145. výročia Memoranda národa slovenského a 15. výročia druhého memoranda.
Účastníci podujatí v roku 2006 vyzvali politikov, aby v duchu memoránd "prekonali všetky stranícke obmedzenia a sebecké záujmy, vniesli do politiky mravný aspekt a v záujme spoločného cieľa sa dohodli na čiastkových ústupkoch a kompromisoch".
Pri príležitosti 150. výročia prijatia Memoranda národa slovenského vydala Národná banka Slovenska (NBS) 17. mája 2011 striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur s touto tematikou.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR