Pamätník nad Poriadím pripomína boje dobrovoľníkov za slovenské záujmy

Bratislava/trenčín 10. marca (TASR) - Dňa 21. septembra 1848 odišla podstatná časť dobrovoľníckej výpravy z Myjavy smerom na Brezovú pod Bradlom. Vojenskí velitelia povstania usúdili, že to je najvhodnejší terén v okolí na prípadné strety s nepriateľskými košútovcami. Pre každý prípad však v Myjave ponechali posádku v počte asi tisíc mužov, ktorá mala odrážať prvé nápory očakávaných útokov.


V týchto prvých dňoch slovenské dobrovoľnícke vojsko bojovalo len za záujmy slovenského národa, samo za seba, spojenectvo s cisárskymi vojskami ešte dohodnuté nebolo a ani sa s ním nerátalo.

Zo strategického hľadiska vojenskí velitelia predpokladali správne, že kraj okolo Brezovej bude miestom viacerých bojových stretnutí. Z politického hľadiska sa však u nich prejavil triedny inštinkt, čo spôsobovalo neistotu a nerozhodnosť, pokiaľ išlo o bitky s cisárskymi jednotkami.

V okolí Brezovej pod Bradlom a Starej Turej dobrovoľníci dosiahli niekoľko pozoruhodných víťazstiev. Na morálku dobrovoľníkov i politických a vojenských veliteľov však veľmi nepriaznivo doľahla správa, že cisár Ferdinand V. odsúdil 25. septembra povstanie Slovákov osobitným manifestom. Vojenské velenie preto nariadilo ústup na Moravu. Ako prvé sa mali dať na ústup jednotky, ktoré boli rozložené v chotári kopaničiarskej obce Poriadie a jej blízkych osád nad Myjavou.

Na ustupujúce stotiny dobrovoľníkov však začali podnikať útoky nielen maďarské gardy, ale aj cisárske vojsko. Najväčšia bitka sa strhla priamo v Poriadí, no kapitán Samuel Štefanovič, ktorý sa už viackrát prejavil ako talentovaný vojenský stratég, všetky útoky odrazil. Slovenskí dobrovoľníci potom prešli organizovane a vojensky disciplinovane na moravskú stranu.

Boje slovenských dobrovoľníkov v okolí Myjavy, ale aj v širšom okolí kopaničiarskeho kraja, dnes pripomína monumentálny pamätník nad obcou Poriadie. Kráča sa k nemu po terasovitých schodoch, lemovaných alejou z tují. Svojou architektonickou i sochárskou kompozíciou pripomína "malý Slavín". Do vstupného panela je vytesaný tento text:



Pamätník bol odhalený v roku 1968, teda v roku 120. výročia Slovenského povstania 1848-49, a to presne na tom istom mieste, kde stál menší, ale na svoju dobu veľmi dôstojný obelisk z roku 1928.

V samotnom areáli Múzea Slovenských národných rád v Myjave na tému prvého ozbrojeného vystúpenia slovenského národa ešte nájdeme bronzový pamätník V čase poroby od akademického sochára Rudolfa Pribiša a v areáli vonkajšieho nádvoria skulptúru akademického sochára Jozefa Kostku, Väzba rokov.

V súvislosti s Ľudovítom Štúrom treba pripomenúť ešte jeden významný fakt, ktorý mu pridáva na rozmere geniality. Ľudovít Štúr bol mimoriadne nadaný politik, spisovateľ, jazykovedec, novinár a organizátor, mal neuveriteľnú charizmu, ktorou dokázal zapôsobiť nielen na svojich študentov. No nebol to vojak a vojenský stratég, aj keď vedel jazdiť na koni a šermovať. Preto v meruôsmych rokoch bez najmenšieho náznaku žiarlivosti prepustil svoje vodcovské miesto svojmu najbližšiemu druhovi Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi.












Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR