Pamätník Ľ. Štúra oficiálne odhalili až päť rokov po jeho postavení

Bratislava 2. novembra (TASR) - Modranská muzeálna spoločnosť vydala v roku 2012 zborník z vedeckého seminára, ktorý sa konal 28. a 29. októbra 2010 v Modre pod názvom "Nové kontexty života a diela Ľudovíta Štúra". Organizátormi seminára boli Slovenské národné múzeum - Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre a Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zborník zostavila a editorsky pripravila Beáta Mihalkovičová.


Zborník je koncepčne rozvrhnutý na štyri tematické okruhy: 1) Jazyk a literatúra - konštitutívne znaky moderného národa z pohľadu Ľudovíta Štúra, 2) Filozofické aspekty Štúrovej koncepcie národného hnutia, 3) Ľudia v živote Ľudovíta Štúra a navôkol, 4) Miesto v pamäti: Ľudovít Štúr. Celkove zborník obsahuje 16 vedeckých referátov a koreferátov od našich popredných historikov, literárnych historikov, jazykovedcov, filozofov a pamiatkarov.

V jazykovednej časti zborníka zaujal referát Slavomíra Ondrejoviča "Odkazy a inšpirácie z jazykovedného diela Ľudovíta Štúra", kde sú aj tieto myšlienky: "Ešte by sme radi upozornili na jeho osobnostnú črtu, ktorá našla odraz v jeho jazykovednom diele. Hodné obdivu sú jeho vodcovské schopnosti, aby sme použili jeho vlastný výraz, 'samotvornosť '(tvorivosť) v živote i vo vede, jeho guráž a odvaha, s akou boril staromódne a plesnivé tradície. Ale osobitne ho obdivujeme za jeho elegantnú zdržanlivosť v reakciách na početné útoky, ktoré sa neraz vyznačovali - ako dobre vieme - mimoriadnou bezohľadnosťou a drsnosťou."

Vo filozofickej časti zborníka v obšírnejšom referáte historika Ferdinanda Vrábela "Kollár a Štúr - dve protichodné koncepcie národnej emancipácie Slovákov?" nájdeme konštatovanie, že "zakrátko sa ukázalo, že jazyk, jeho kodifikácia a úzus v takejto ustálenej podobe, je len prvým krokom k nastoleniu politických požiadaviek. Už v Žiadostiach slovenského národa sa požadovalo uznanie Slovákov za národ, a používanie slovenčiny v školstve, v úradoch a v cirkvi."

Biografickú časť zborníka uvádza referát maďarského historika Józsefa Demmela "Biograficko-metodologický výskum života a diela Ľudovíta Štúra. Vzťah Ľudovíta Štúra a Leopolda Petza". V referáte sa uvádza aj toto: "Petz bol v mladosti rok súkromným vychovávateľom o tri roky mladšieho Károlya Zaya, najnegatívnejšej postavy štúrovského kánonu. Petz a Zay boli spolužiaci na evanjelickom lýceu v Šoprone a pravdepodobne prostredníctvom tejto známosti sa mohol práve on dostať ako vychovávateľ do kaštieľa Zayovcov v Bučanoch. Dlhoročný (pravdepodobne priateľský) vzťah Karola Zaya a Petza s veľkou pravdepodobnosťou má do činenia s tým, že panstvom platený uhrovecký učiteľ Samuel Štúr poslal svojich dvoch synov Karola a Ľudovíta študovať práve k Leopoldovi Petzovi."

Do tejto časti zborníka je zaradený aj referát Augustína Maťovčíka "Zdenka Sojková a jej štúrovské výskumy". Sojková bola česká literárna historička, ktorá sa po celý život zaoberala výskumom života a diela Štúra a česko-slovenskými vzťahmi v období národného obrodenia. Publikovanie jej výskumov malo často dramatický podtext, a tak tento referát je do značnej miery posmrtnou poctou jej vedeckému dielu i statočným občianskym postojom.

Štvrtej časti zborníka dominuje koreferát Sylvie Hrdlovičovej "Pamätník Ľudovíta Štúra na námestí v Modre", v ktorom približuje históriu vzniku myšlienky pamätníka, jeho realizáciu, odhalenie i dosť dramatické osudy. Pamätník z ateliéru akademického sochára Frica Motošku bol slávnostne odhalený v nedeľu 14. októbra 1945, hoci na námestí už stál viac ako päť rokov. Vojnový charakter tých rokov sa nezlučoval so Štúrovým demokratickým odkazom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR