Pamätnica ruskej blamáže: Najväčší horor od roku 1917

Petrohrad 2. mája (TASR) - Keď ruský prezident Vladimír Putin v roku 2000 rozhodol, že sobota 6. mája bude pracovná a k utorňajšiemu a stredajšiemu štátnemu sviatku pridal po nedeli svojmu národu voľno v pondelok, určite netušil, že celá krajina, alebo jej veľká časť bude štyri dni bez pracovného zaneprázdnenia smútiť. Hrali sa mimoriadne sledované majstrovstvá sveta v hokeji a každý Rus čakal iba zlato nabitej "zbornej kamandy".


Opak bol však pravdou. Petrohrad zažil azda najpohnutejšie dni od Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1917. Výsledkom obrovskej a pre domácu reprezentáciu mimoriadne ponižujúcej senzácie v podobe série troch prehier bolo šokujúce predčasné vyradenie zo šampionátu. Zborná nielenže nezískala titul, ale nepostúpila ani štvrťfinále.

Ruskí hokejisti už v základnej D-skupine nepodávali očakávané výkony a do druhej fázy MS sa po prekvapujúcich prehrách s USA (0:3) a so Švajčiarskom (2:3) prebojovali iba s odretými ušami. Alexej Jašin vtedy vyhlásil: "Myslím, že sme zohrali nešťastné stretnutia. Vytvorili sme si dostatočné množstvo gólových príležitostí, no puk si jednoducho nevedel nájsť cestu do siete. Musíme si uvedomiť, že tím sa skompletizoval iba dva dni pred začiatkom šampionátu, jednotlivé útoky sa ešte nestihli patrične zohrať. Každý od nás očakáva, že získame pre Rusko titul majstrov sveta, čo kladie na hráčov zvýšenú psychickú záťaž. Veľa ľudí si všíma predovšetkým výkony zámorských posíl, na ich pleciach leží teda najväčšia zodpovednosť za výsledky tímu. Mám však pocit, že fanúšikovia pevne stoja za nami a v ďalšom priebehu MS urobíme všetko pre to, aby sme splnili ich očakávania."

Viacerí hokejoví odborníci sa však pozastavili nad nedostatočnou súdržnosťou ruského tímu. "Za éry Sovietskeho zväzu bola najcharakteristickejšou vlastnosťou tímu jednoliatosť, keď hráči žili spolu takmer 350 dní v roku. Tvorili takmer organickú jednotu a preto málokedy našli v zápasoch premožiteľa. Treba si uvedomiť aj to, že 22 silných individualít nie je ešte zárukou kompaktného tímu," vyhlásil vtedy legendárny slovenský hokejista Peter Šťastný, ktorý na šampionáte pôsobil v úlohe televízneho spolukomentátora.

Po zničujúcom predčasnom vyradení v druhej fáze sa po Petrohrade prechádzali ubité tváre. Otvorenú pivovú fľašu v rukách zvieral hádam každý tretí muž i mnoho žien, na uliciach, v metre, v obchodoch. Ulice sa v noci zapĺňali skupinkami i jednotlivcami bezprizorne sa po rohoch napájajúcimi vodkou... Mimochodom, vodka bola údajne jednou z hlavných príčin ruského krachu. Podľa domácich žurnalistov, ktorí aj po nociach striehli na zaujímavosti z tábora hviezd, sa hokejisti aj po polnoci v baroch a v rôznych "záujmových skupinách" oddávali tomuto alkoholu. V angličtine sa rozšírila aj vtipná charakteristika mužstva - "The team of no spirit, but of much spirits" (tím bez ducha, ale množstva destilátov).

V atmosfére rozčarovania reagovala na nečakané udalosti aj ruská tlač. Komentátor Sportexpress sa v zásadnom článku dňa pustil do smutnej úvahy, v ktorej okrem iného uviedol: "Tri prehry v rade. Také niečo ešte nikdy nebolo. Horor. A - hanbíme sa. Som presvedčený, že tento pocit zdieľa celá krajina. A keď sme naše mužstvo nazývali tím hviezd, hanbíme sa teraz dvojnásobne. Teraz možno naši hokejisti konečne pochopia, že svoj národ nereprezentujú v NHL vykorčuľovanými miliónmi, ziskom hokejových oskarov, či Stanleyho pohára. Lebo život neúprosne ukazuje, že Rusko sa zo svojich problémov a to i v hokeji musí pozbierať samé."

Horor, hanba, blamáž, škandál - to boli najsilnejšie výrazové prostriedky, ktorými aj ďalšie ruské médiá prevetrali neúspech ruskej hokejovej reprezentácie na MS v Petrohrade. Objavili sa dokonca špekulácie o tom, že solídne kombinujúce mužstvo naschvál nepremieňalo šance a to pod tlakom mafie a jej tipovacích záujmov. Pavel Bure, naprogramovaná najjagavejšia hviezda MS, najlepší strelec základnej časti NHL sa kajal: "Pred turnajom sme sa cítili na to, že vyhráme všetky zápasy. Teraz musíme všetku zodpovednosť za neúspech zobrať na seba." Alexander Steblin, vtedajší prezident Ruskej hokejovej federácie hráčov bránil: "Všetci mohli vidieť, ako svoje vystúpenia na šampionáte prežívali Bure i ostatné naše osobnosti. Žiaľ, z prílišného chcenia sa im nedarilo strelecky, góly nie a nie padať. Teraz sa ľahko hovorí, že nemalo prísť toľko hviezd z NHL. Keby neboli prišli, kritizovalo by sa tiež."

Tak či onak - hlavný titulok v špecializovanom denníku Sportexpress hlásil v čiernom rámčeku: "Petrohrad nezažil taký horor od roku 1917!".

Pamätnica striebra 2000

Petrohrad žil v znamení hokeja aj pred 16 rokmi. Vtedy sa hral dokonca celý šampionát v meste Petra Prvého (Veľkého). V roku 2000 aj novú halu neoficiálne pomenovali "Ľadový dvorec Petra Veľkého". Aréna zakladateľa svetoznámeho kultúrneho mesta však na tohtoročnom šampionáte zostala na "ocot", Rusi hrajú v moskovskej vetve a tak organizátori určili za dejisko zápasov zrekonštruovanú menšiu halu, kde kolektív okolo Miroslava Šatana vedený trénerom Jánom Filcom pred časom položil základy senzačného strieborného triumfu.

V posledný aprílový deň roku 2000 nastúpili slovenskí hokejoví reprezentanti na svoj prvý zápas v hale Jubilejnyj. Rakúsko zdolali 2:0, keď jeho odpor zlomil v 47. minúte Peter Pucher a v 59. minúte skóroval aj Šatan. Kapitán hral v útoku s Richardom Kapušom a Vlastimilom Plavuchom a až neskôr sa počas šampionátu po príchode ďalších zámorských posíl sformoval superútok Šatan-Handzuš-Bartečko. "Možno viacerí očakávali jednoznačnejšie skóre, no dnes sa už tak ľahko nedá súperom nasypať sedem-osem gólov. Dôležité je, že sme ukázali charakter a teraz by sa naše výkony mali lepšiť. A čo som povedal chlapcom v kabíne cez druhú prestávku? Asi toľko, že treba hrať na sto percent, lebo osemdesiat na Rakúšanov nestačí," konštatoval vtedy Šatan.

Už v nasledujúcom zápase však nechýbalo veľa, aby Slováci súperovi tých sedem-osem gólov nasypali. Talianov zdolali 6:2, sám Šatan dal dva, rovnako Plavucha. Zlou správou dňa však bolo zranenie Ronalda Petrovického. Útočník, ktorý zasiahol do zápasu proti Talianom iba v záverečných minútach, dostal nepríjemný úder kolenom do slabín, utrpel vonkajšie a krvácajúce poranenie genitálií a šampionát sa pre neho skončil. Nasledoval záverečný zápas B-skupiny a v ňom remíza 2:2 s Fínskom vďaka gólom Michala Hreusa a Jána Pardavého. Filcov tím vyhral skupinu a do druhej fázy si zobral dôležité body.

V osemfinálovej F-skupine boli prvým súperom Nóri a tí dostali "nakladačku" 9:1. Šatan mal bilanciou 2+1, nelenili ani jeho noví spoluhráči v útoku - Michal Handzuš 1+2 a Ľuboš Bartečko mal asistenciu. Výrazný výkon podal obranca Ľubomír Sekeráš, autor gólu a dvoch asistencií. Lenže po hodoch prišlo bolenie brucha v podobe jasnej prehry s Českom. Súper viedol 3:0, Sekeráš a Šatan manko skorigovali, ale gól Martina Procházku z 36. minúty dostal Čechov opäť do sedla a k víťazstvu 6:2. Lepší výkon Slováci podali na záver druhej fázy, ale aj Kanade podľahli. Pri výsledku 3:4 skórovali Hurtaj, Šatan a Bartečko. Horšie ako prehra bolo zranenie Ľubomíra Sekeráša, ktorého hrubo napadol kanadský útočník Tod Bertuzzi. Už predtým v sezóne podobným zákrokom vyradil na mesiac z hry charizmatického Švéda Petra Forsberga. Ani Sekeráš tvrdý zákrok po odohratí puku nečakal. Po zápase si nič nepamätal a s otrasom mozgu sa pre neho ako pre hráča šampionát skončil.

Ani tento negatívny faktor však slovenskému hokeju nezabránil v ťažení na medailu. Vo štvrťfinále vyhrali nad dovtedy nezdolaným tímom USA 4:1 a už v tom momente zaznamenali najväčší úspech v samostatnej histórii. Na rýchly gól Hendricksona (vo 4. minúte) zareagoval na začiatku druhej časti Šatan a po góloch Hreusa a Plavuchu a slovenský kapitán v presilovke o dvoch hráčov skvele prihral na zásah Bartečkovi, ktorý v 50. minúte uzavrel americké snaženie o záverečné "peklo" na ľade. Slováci dohrali zápas v pohode, neúnavným korčuľovaním a maximálnym nasadením rozbíjali pokusy súpera a vlastne boli aj v občasných útočných ťahoch nebezpečnejší, čo v podstate charakterizovalo celý priebeh zápasu.

Na semifinálový zápas proti Fínom slovenskí hokejisti nastúpili v tejto zostave: Lašák - Suchý, Štrbák, Višňovský, Chára, Podhradský, Droppa - Šatan, Handzuš, Bartečko - Plavucha, Kapuš, Vaic - Pardavý, Hurtaj, Hlinka - Pucher, Hreus, Bartoš. Fíni mali v tíme viaceré vtedajšie hviezdy ako Toskala, Niinimää, Lumme, Karalahti, Nummelin, Helminen, Peltonen, O. Jokinen, či S. Kapanen. Napriek tomu Filcova úderka vyhrala nad vysokým favoritom 3:1 po priam ukážkovom výkone. Skóre v 7. minúte otvoril Pardavý po prihrávke Hurtaja, o 5 minút s si svoj tradičný "gólik" pridal Šatan po spolupráci s Handzušom. V druhej tretine Suomi nastúpili so zmenami v zložení útokov a s veľkou aktivitou, kým slovenskí hokejisti pôsobili pasívnym dojmom a stiahli obrannú zónu bližšie k vlastnej bránke. To sa im vypomstilo v 25. minúte - strela Lydmana takmer od modrej čiary prešla všetko čo jej stálo v ceste a Lašák nestačil pri zakrytom výhľade reagovať. Už o 33 sekúnd neskôr však na druhej strane nechali fínski zadáci úplne voľného Kapuša a ten svoje sólo zakončil vydareným blafákom. V záverečnej tretine to už bol najmä taktický a hoci Fíni mali zjavnú prevahu, skvelá hra Slovákov v defenzíve ich do väčších šancí nepúšťala a čo prešlo za obrannú líniu, spoľahlivo likvidoval Lašák. Fínom nepomohla ani záverečná takmer dvojminútová hra bez brankára a potom už na ľade vybuchla spontánna radosť slovenského tímu z postupu do finále.

Slovenský hokej v Petrohrade 2000 nedotiahol svoju spanilú jazdu až na vrchol, ale nesklamal ani vo finále. Mužstvo prehralo s favorizovaným Českom 3:5, pričom nebolo ďaleko od predĺženia. Slováci pôsobili aktívnejším dojmom, ale súper s prepracovanou defenzívou takticky vyčkával na chyby. Hneď z prvej strely v zápase sa zrodil vedúci gól Česka, keď Sýkora po Procházkovom priťuknutí bombou prekonal zaskočeného Lašáka, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich stretnutí v prvej tretine svoje mužstvo nepodržal. Už o tri minúty po nevyužitej slovenskej presilovke naskočil na ľad Buzek, po chybe Droppu získal puk a jeho prihrávku zúžitkoval po samostatnom nájazde Vlasák. Tretí úder dostali zdecimovaní zverenci Jána Filca v 13. minúte - Vlasák našiel pri pravej žŕdke slovenskej bránky voľného Procházku, pre ktorého nebolo problémom skórovať. V druhej tretine sa tlak Slovákov stupňoval aj vďaka častým vylúčeniam súperových hráčov, navyše Česi sa sústredili už iba na udržiavanie náskoku. V 28. minúte presilovkovou strelou od modrej znížil Štrbák. Ďalšie početné výhody Slovákov však zostali bez efektu, súperovi okrem taktických schopností a excelentnej techniky pomáhali Čechmánek i značná dávka šťasteny. Šance nevyužili postupne Handzuš, Kapuš aj Bartečko, ktorý sa dostal po Šatanovom pase priamo pred Čechmánka, ale v rozhodujúcom momente mu puk preskočil hokejku. V 44. minúte nechal Suchý za chrbtom voľného Tomajka a ten zvýšil na už na 4:1. Slováci sa síce usilovnou hrou snažili dostať späť do zápasu, ale český obranný val pôsobil aj naďalej bezchybne a sebavedome, navyše naďalej čaroval Čechmánek. Svetielko nádeje rozsvietil v 56. minúte Hlinka, keď v páde prestrelil všetko čo mu stálo v ceste a znížil na 2:4. V hektickom závere Slováci neustále dobýjali českú bránku a v 58. minúte strelil Šatan po Handzušovej prihrávke spoza bránky tretí gól Slovákov. O niekoľko sekúnd neskôr takmer vyrovnal Droppa, k hre bez brankára sa však už Filcovi zverenci nedostali, pretože Reichel 62 sekúnd pred koncom gólom do otvorenej obrany definitívne dostal obhajcov titulu opäť na trón.

Finále malo predovšetkým zásluhou slovenských hokejistov dramatické a kvalitatívne silné vyvrcholenie, čo ocenili aj majstri sveta. Českí hokejisti priznali, že v záverečných piatich minútach sa im príliš nechcelo chodiť na ľad do toho pekla, v ktorom ich v zapotených rukaviciach neposlúchali hokejky... "Vo veľmi dobrom stretnutí mali Slováci prevahu a viac šancí. My sme našťastie dali aj v krízových momentoch góly a po takomto ťažkom súboji má zlato pre nás ešte väčšiu hodnotu," konštatoval Tomáš Vlasák a tréner Josef Augusta zdôraznil: "Odohrali sme mimoriadne náročné finále proti vynikajúcemu súperovi. Ten začal s väčšou chuťou po víťazstve a keby sme neboli dali dôležité góly, boli by sme mali obrovské problémy."

Augustov náprotivok Ján Filc zostal napriek veľkému sklamaniu objektívny a pragmatický: "Gratulujem českému tímu k zisku titulu. Má veľmi kvalitný kolektív, ktorý aj proti nám vo finále hral veľmi organizovane a disciplinovane. Dokázal potrestať naše chyby a hoci naša snaha bola očividná a v závere nám chýbal na vyrovnanie kúsok šťastia, som hrdý na tím, ktorý som tu mal česť koučovať."

Na základe hlasovania akreditovaných novinárov na MS v Petrohrade určili dva All-Stars tímy šampionátu. Najviac hlasov spomedzi všetkých hráčov dostal kapitán slovenskej reprezentácie Miroslav Šatan (60) a pred druhým Jiřím Dopitom mal náskok 15 hlasov. Šatan sa stal nielen najlepším strelcom s 10 gólmi, ale i najproduktívnejším hráčom šampionátu s 12 bodmi a direktoriát ho označil za najlepšieho útočníka MS.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR