Pamätnica Roka Ľ. Štúra 2005-6 pripomína udalosti spojené s výročiami

Bratislava 12. augusta (TASR) - V znamení Roka Ľudovíta Štúra sme žili aj v rokoch 2005-2006. Pripomínali sme si vtedy 190. výročie jeho narodenia a 150. výročie predčasného úmrtia. O podujatiach k týmto výročiam sa nám zachoval obsahovo veľmi významný a z hľadiska vizáže knihy decentne reprezentačný dokument - Pamätnica Roka Ľudovíta Štúra 2005-2006. Vydala ju Matice slovenská v Martine v roku 2007, zostavili a redakčne pripravili Oľga Pavúková a Igor Válek. Úvod napísal vtedajší prezident Ivan Gašparovič, vstupnú „vizitku života a tvorby Ľudovíta Štúra“ pod názvom Prebudil národ rečou činov napísal Jaroslav Rezník st.


Koncepcia „pamätnice“ má chronologicko-miestopisný charakter. Zostavovatelia v chronologickom poradí a na rôzny „žánrový spôsob“ zaznamenali všetky podujatia v našej vlasti, ktoré sa vtedy uskutočnili. A tak vieme: Slávnostný začiatok Roka Ľ. Štúra sa uskutočnil v Uhrovci v polovici októbra 2005 a podujatia potom pokračovali v Bratislave, Zvolene, Zemianskom Podhradí, Ostrej Lúke, Trenčíne, Modre, Košiciach, Prešove, Levoči, aby sa v druhej polovici cez Devín, Jablonové, Hlboké, Dobrú Vodu, Liptovský Mikuláš, Kriváň, Čachtice, Bánovce nad Bebravou, Martin, ale aj Hradec Králové a Prahu preniesli späť na Západné Slovensko, konkrétne do Myjavy a Bratislavy. Texty o priebehu podujatí v daných lokalitách sú sprevádzané historickými obrazovými dokumentmi a v samostatnej záverečnej prílohe aj obrazovými dokumentmi priamo z odborných, kultúrnych umeleckých i pietnych podujatí.

Text „Pamätnice...“ je žánrovo veľmi pestrý. Okrem slávnostných prejavov hlavných rečníkov tu nájdeme súčasné úvahy i staršie citácie z diel slovenských vedcov a spisovateľov o Ľudovítovi Štúrovi, citácie z publicistických vystúpení Ľudovíta Štúra i históriu vzniku jednotlivých Štúrových pomníkov, a to všetko previazané básňami štúrovských básnikov, predovšetkým Janka Kráľa a Ľudovíta Štúra. Zaujme aj publikovanie scenárov dvoch umeleckých pásem. Juraj Sarvaš pod názvom Vyslanec zvolenský pripravil „Dramatickú kompozíciu o vyslancovi kráľovského mesta Zvolen na uhorskom sneme“ a Oľga Pavúková „dramatizáciu fragmentu z poviedky Viliama Paulinyho - Tótha o záchrane zatykačom stíhaného Ľudovíta Štúra“ pod názvom Tri dni zo života Ľudovíta Štúra. Z publikácie sa tiež dozvieme, že práve v tomto jubilejnom roku, konkrétne 23. a 28. októbra 2005, boli odhalené pamätné tabule Ľ. Štúrovi na Malom evanjelickom kostole a redakcii Slovenských národných novín na Panenskej ulici v Bratislave.

Z hľadiska originality postoja je cenné publikovanie názoru českého profesora Františka Soukupa, ktorý v rokoch 1934-36 pôsobil na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, o vzťahu Ľ. Štúra k Márii Pospíšilovej. „O tomto citovom vzplanutí Ľudovíta Štúra sa v jeho monografiách väčšinou písalo ako o bežnej epizóde. (...) Ale ak si hradeckú príhodu všimneme hlbšie, vidíme, že ju treba chápať v zaradení do celého Štúrovho života, ako jeden z kľúčových okamihov. (...) Štúr chcel vytvoriť zo svojich stúpencov akýchsi rytierov svätého grálu. Dnes nám pripadá jeho zásada zrieknuť sa pozemskej lásky trochu romanticky nadnesená, priveľmi poznačená obdobím silných emócií a veľkých slov. Ale nie je to celkom tak: je to výsledok racionálnej úvahy - smrteľne ohrozený národ potrebuje ochrancov, ktorí nebudú rozptyľovať sily ľúbostnými pletkami, ani starosťou o rodinný kozub. Tvrdosť takejto požiadavky pocítil neskôr sám na sebe v Hradci Králové.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR