Pálffyho som z tímu nevytlačil

V Los Angeles došlo v lete k výmene slovenských stráží! Pálffy skončil, nastupuje Demitra. Hokejový center Pavol Demitra po ôsmich rokoch zmenil klub a zo St. Louis sa presťahoval do Los Angeles. Za tri roky si v slnečnej Kalifornii zarobí slušných 13,5 milióna dolárov.

Tešíte sa na zmenu, alebo máte z toho obavy?
- Ja som veľmi rád, že mením prostredie. Po takmer ôsmich rokoch strávených v St. Louis som už zmenu potreboval. Za St. Louis mi bude smutno, ale taký je hokejový život. Raz ste
v jednom tíme a potom v ďalšom. Teraz som však získal novú inšpiráciu, Los Angeles je skvelá organizácia, preto verím, že budem v tomto klube spokojný.
Prekvapilo vás, že vedenie Blues vám ako najproduktívnejšiemu hráčovi tímu za posledných päť sezón neponúklo nový kontrakt?
- Ani nie. Ja som sám zo seba prekvapený, že som v tomto mužstve vydržal tak dlho. St. Louis je klub, kde Európania nemajú stabilné miesto a je ich tam veľmi málo. To, že som v Blues vyhrával posledné sezóny kanadské bodovanie, mi vlastne pomohlo k tomu, že som
v tíme tak dlho vydržal.
Nebolo to aj v tom, že ste boli pre nich príliš drahý?
- Každý Európan je pre nich drahý. Je to možné, ale skôr si myslím, že rozhodlo to, že posledný ročník mi nevyšiel podľa predstáv, bol som často zranený, a preto mi neponúkli kontrakt. Ale ja som rád, že to takto dopadlo. Teraz nastal ten najlepší čas, aby som zmenil prostredie.
S Los Angeles ste podpísali trojročný kontrakt za 13,5 milióna dolárov, čo vás príjemne šokovalo. Akú ste mali finančnú predstavu, s čím ste išli s agentom na rokovania s jednotlivými klubmi?
- Spoločne s agentom sme vstupovali do rokovaní s tým, že budeme požadovať 3,5 až 4 milióny dolárov na sezónu. Očakával som, že kluby po podpísaní novej kolektívnej zmluvy budú hráčom ponúkať maximálne dvojročné kontrakty, preto ma prekvapilo, že Los Angeles mi predostrelo trojročnú zmluvu. Nečakal som, že sa budú podpisovať také vysoké kontrakty. Pozitívne ma to prekvapilo a som šťastný, že mám takéto podmienky.
Taký vysoký kontrakt vám ponúkli hneď?
- To nie. Rokovania o mojej zmluve trvali 56 hodín. Najskôr mi ponúkali 2 milióny dolárov ročne a postupne sa suma zvyšovala až dosiahla spomínanú hranicu, ktorá sa nám zdala adekvátna. Následne som kontrakt podpísal.
O vaše služby mala eminentný záujem Florida i Edmonton. Prečo ste dali prednosť LA?
- S manželkou sme si vybrali niekoľko miest, kam by sme chceli ísť. Na prvom miesto bolo Colorado a Los Angeles. Uvažovali sme i o Toronte, New Yorku či Floride. Zavážilo aj to, že Los Angeles malo o mňa najväčší záujem a ponúkli mi aj najlepšie platové podmienky.
Zavážilo aj to, že v mužstve pôsobí slovenský obranca ŕubomír Višňovský?
- Samozrejme. Mrzí ma však to, že z tímu odišiel Žigo Pálffy. Veľmi som s ním túžil hrať. Je to vynikajúci hokejista, hráme podobným štýlom, takže určite by sme si na ľade rozumeli.
V médiách sa špekulovalo o tom, že tým, že ste podpísali kontrakt s Kings  ste vlastne z klubu „vysáčkovali“ Žiga Pálffyho. ťo si o tom myslíte? Nevolal vám náhodou?
- To nie je pravda. Ja som mal hrať so Žigom v jednom útoku, tak mi to bolo po podpise zmluvy povedané. Prekvapilo ma, že s ním Los Angeles neuzavrelo nový kontrakt. 
ťo vlastne očakávate od nového ročníka, ktorý bude hráčskymi rošádami a zmenou pravidiel špecifický?
- Bude to isto zaujímavé. Všetci rok oddychovali, takže sám som zvedavý, čo to prinesie. 
Celú predchádzajúcu sezónu ste odohrali v drese Dukly Trenčín. Slovenská liga však nedosahuje úroveň NHL, nemáte obavy z toho, ako sa opäť adaptujete v zámorí z hernej stránky?
- Nie, pretože oproti zámorským hráčom máme výhodu v tom, že sme aspoň niekde hrali. Oni celý rok oddychovali, a to je naše plus. A aj keď bola úroveň slovenskej ligy slabšia, tak my hráči z NHL sme boli veľmi vyťažení. A navyše sme boli rok doma, takže ja som spokojný a pred štartom novej sezóny nemám v tomto smere žiadne obavy.
Plánujete sa po ukončení kariéry v NHL vrátiť na slovenské kĺziská, alebo platí to, čo ste povedali, že u nás hrať už nikdy nechcete?
- Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy, ale mám takú predstavu, že po konci kariéry v NHL hrať hokej na Slovensku už nebudem. A ani nikde v Európe ma to neláka.
Ani v Rusku?
- Tam už tobôž nie. Do Ruska by som v živote nešiel, to je stratený rok života. Sú tam síce slušné peniaze, ale aby som sa bal ísť po ulici, tak to naozaj nemusím.
ťo reprezentácia - ako sa pozeráte na predchádzajúce dva šampionáty, kde sme nezískali medailu?
- Mňa najviac škrie šampionát v ťesku. Na týchto majstrovstvách sme mali vynikajúce mužstvo, dovolím si tvrdiť, že aj lepšie než vo Švédsku 2002, kde sme získali zlato.
V Prahe sme to mali v semifinále i v boji o bronz výborne rozohraté, ale po dvoch chybách sme prišli o medailu.
S Kanadou to bol jasný faul na Lašáka a v zápase o tretie miesto s USA sme zlyhali v trestných strieľaniach. Škoda. A naposledy v Rakúsku nám proti Kanade vo štvrťfinále chýbalo trochu šťastia. 
Je pre vás ešte pôsobenie
v národnom tíme výzvou?
- Samozrejme. Keby to tak nebolo, tak by som nereprezentoval. Hokej hrám pre radosť a vždy, keď budem môcť, tak prídem pomôcť tímu. Ale mojou najväčšou výzvou je vyhrať Stanley Cup.
Ste jediným hokejistom, ktorý si tyká s reprezentačným trénerom aj mimo ľadu. Ako ste prišli k takémuto privilégiu?
- Spolu s Ferom Hossom sme spolumajiteľmi Dukly Trenčín, takže je pochopiteľné, že si tykáme. Ale niekedy sa zabudnem a začnem mu vykať (smiech).
S kým si najlepšie rozumiete
z hráčov - kto je váš najlepší kamarát, na ktorého sa môžete spoľahnúť?
- Keď mám nejaký problém, tak volám Mišovi Handzušovi. Ale veľmi dobre vychádzam aj s Rišom Zedníkom, Majom Hossom, Majom Gáboríkom a Janom Pardavým. To sme taká partička, ktorá je stále spolu, keď sa niečo deje.
Pôjdete do Los Angeles
s celou rodinkou, alebo príde manželka s deťmi až neskôr, keď malá Zara podrastie?
- Ja som dostal na starosť kúpiť dom, autá a keď to vybavím, tak potom za mnou pricestuje aj manželka s deťmi.
ťo malý Lucas - pôjde v šľapajach otca, alebo ho hokej zatiaľ vôbec nezaujíma?
- Je to veľmi energické dieťa, hrá futbal i hokej. Ešte je malý, takže tažko povedať, ale určite ho nebudem nútiť do hokeja. Bol by som radšej, ak by si vybral iný šport.
Už ste rozmýšľali nad tým, čo budete robiť po konci hokejovej kariéry - tréner, manažér alebo nič?
- Ha-ha-ha. Rozmýšľam nad tým, ale fakt neviem. Jeden deň mi niečo napadne, ale na druhý deň sa mi to už nepáči. Uvidím, čo prinesie budúcnosť.

Pavol Demitra v NHL
1993/1994 Ottawa 12 1 1 2
1994/1995 Ottawa 16 4 3 7
1995/1996 Ottawa 31 7 10 17
1996/1997 St. Louis 14 4 3 7
1997/1998 St. Louis 71 25 33 58
1998/1999 St. Louis 95 42 56 98
1999/2000 St. Louis 71 28 47 75
2000/2001 St. Louis 59 22 29 51
2001/2002 St. Louis 92 39 50 89
2002/2003 St. Louis 85 38 61 99
2003/2004 St. Louis 73 24 35 59
Spolu 619 234 328 562 
Marián Korbel