Palčák predpokladá, že finančný sektor podporí PPP projekty

BRATISLAVA 13. februára (WEBNOVINY) - Až konkrétny čas ukáže, nakoľko bude finančný sektor schopný podporiť diaľničné projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Ako v rozhovore pre agentúru SITA ďalej povedal generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. v Žiline Ľubomír Palčák, finančné inštitúcie, ktoré sú teraz v určitom útlme, či skôr v očakávaní, rozanalyzujú, ako majú postupovať ďalej a nakoniec do projektov vstúpia. Ak by bola podľa neho realizácia PPP projektov zastavená, Slovensko na tom ekonomicky stratí. "Neviem si predstaviť, čo by bolo pre finančný sektor výhodnejšie. Analýzy, ktoré si budú finančníci robiť, možno budú trvať dlhšie. Myslím, že finančný sektor podporí túto výstavbu. Záležať bude, v akom časovom horizonte," uviedol šéf VÚD. Za hlavný problém označil, či banky dajú peniaze na PPP projekty a za akých podmienok. Palčák zároveň vyslovil sklamanie nad tým, že v poslednom období sa verejnosti podsúva, ako by výstavba diaľnic cez PPP projekty nebola dobrá a zaťaží budúce generácie.


Bez urýchlenej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa Slovensko podľa Palčáka nepohne ďalej. Ako dodal, ani súčasná ekonomická a finančná kríza nedáva priestor na to, aby v blízkej budúcnosti išlo zo štátneho rozpočtu na výstavbu cestnej infraštruktúry viac peňazí ako v súčasnosti. "Keby sme použili len eurofondy a štátny rozpočet, tak sa nemôžeme baviť o dokončení súvislej diaľničnej siete a rýchlostných komunikácií v rokoch 2013 až 2014. V takom prípade by sme sa bavili až o rokoch 2025 až 2030, čo by bolo veľmi zle pre našu ekonomiku," tvrdí Palčák. Len priame ekonomické efekty z urýchlenia výstavby diaľnic by podľa štúdie, ktorú vypracoval VÚD, dosiahol zhruba 100 mld. Sk (3,319 mld. €) a nepriame efekty ďalších 300 mld. Sk (9,958 mld. €). Palčák povedal, že efekty vyplývajú z dotiahnutia diaľničnej infraštruktúry do východných regiónov Slovenska, kde je vysoký potenciál tvorby HDP a je využívaný len na 50 % až 60 %. "Efekty z urýchlenej výstavby diaľničnej infraštruktúry sú také obrovské, že sme povinní využiť PPP projekty. A to by si mali uvedomiť aj politici," je presvedčený Palčák.

Ministerstvo dopravy plánuje urýchliť výstavbu 157 kilometrov vybraných úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1 v rámci troch balíkov PPP s koncesiou na ich prevádzku počas 30 rokov. Postavené by mali byť čiastočne v roku 2010 a 2011, resp. v rokoch 2012 a 2013. Najďalej pokročil druhý balík zameraný na výstavbu a prevádzku štyroch úsekov R1 Nitra - Selenec, Selenec - Beladice a Beladice - Tekovské Nemce, ako aj severný obchvat Banskej Bystrice v dĺžke okolo 53 kilometrov. V tendri vybrané francúzsko-holandské konzorcium Vinci Concessions - ABN Amro Highway B.V. ponúklo za výstavbu a prevádzku úsekov R1 cenu 1,503 mld. €. Odhadované stavebné náklady bez prevádzkových a na komplexnú rekonštrukciu predstavovali 553,2 mil. € bez dane z pridanej hodnoty.

Prvý balík PPP sa týka výstavby a prevádzky piatich úsekov D1 Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová, Jánovce - Jablonov a Fričovce - Svinia v dĺžke okolo 75 kilometrov. Predpokladaná cena stavebných prác dosahuje podľa rezortu dopravy 1,630 mld. € bez dane. Ponuku v tomto tendri predložili koncom januára tohto roka francúzsko-švédske konzorcium Vinci Concessions S.A. - Skanska Infrastructure Development AB a šesťčlenné združenie vedené francúzskou spoločnosťou Bouygues Travaux Publics, v ktorom sú aj slovenské firmy Doprastav, a.s. a Váhostav-Sk, a.s. Minister dopravy Ľubomír Vážny 4. februára uviedol, že víťaz by mal byť vyhlásený do dvoch týždňov.

Tretí balík PPP je zameraný na výstavbu a prevádzku technicky najťažších úsekov D1 v okolí Žiliny Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Lietavská Lúčka - Žilina a Višňové - Dubná Skala v dĺžke zhruba 29 kilometrov. Medzi Višňovým a Dubnou Skalou má byť postavený najdlhší cestný tunel v SR v dĺžke 7,5 kilometra. Odhadované stavebné náklady predstavovali okolo 1,328 mld. € bez dane.

SITA