Pál Csáky: Nový europarlament bude komplikovanejší

Bratislava 12. mája (TASR) - Nový Európsky parlament bude vzhľadom na nárast radikalizmu komplikovanejší. Myslí si to europoslanec Pál Csáky z SMK, ktorý sa opäť uchádza o miesto v europarlamente.


Hoci súhlasí, že EÚ nie je bez problémov, účelovú populistickú kritiku Bruselu odmieta. Hovorí o hľadaní riešení. V rozhovore pre TASR povedal aj to, že by chcel iniciovať analýzu, ktorá by ukázala, čo v EÚ funguje a čo nie. Tiež by bol za opätovné rozdelenie kompetencií. Niektoré by vrátil na národnú až regionálnu úroveň.

V čom môže EP a jeho poslanci pomôcť štátom ako Slovensko?

EÚ tvoríme aj my, občania SR. Nie je jedno, čo sa deje v Európe. Ak majú problém veľké štáty, máme ho aj my. Naším záujmom je teda, aby všetko fungovalo dobre. Sme veľká rodina a som rád, že sme členom Únie. Inú rozumnú alternatívu ani nevidím.

Napriek tomu, čo hovoríte, je tu časť ľudí vrátane politikov, ktorí sa tvária, že Brusel nám stále niečo diktuje, akoby sme o tom nerozhodovali aj my. Ako vnímate tieto názory?

Nemyslím si, že prehnaná kritika voči EÚ je dobrá. Nie je v poriadku tvrdiť, že za prípadné problémy môže len Brusel. Slovensko spolurozhoduje o všetkom v EP aj v Rade. Bez súhlasu slovenského ministra alebo premiéra sa neudeje žiadne zásadné rozhodnutie. Nesieme spoluzodpovednosť za smerovania Únie.

Na druhej strane, som eurorealista a treba si priznať, že EÚ má aj problémy. Ale napriek tomu je na tom dnes EÚ ekonomicky lepšie ako pred piatimi rokmi. Politicky sme však na tom horšie. Máme tu brexit, problémy so zabezpečením bezpečnosti občanov, nedoriešený problém migrácie.

Euro je síce stabilizované, ale zadlženosť Grécka alebo rozpočtové problémy Talianska a Španielska nie sú doriešené. Takže nový EP bude mať čo robiť. Má jasne stanovené priority.

Keďže Únia má problémy, súhlasíte, že ju treba reformovať? Ako?

Súhlasím. Dúfam, že po eurovoľbách bude možné nastoliť efektívnejšiu politiku. Čo sa týka migračnej politiky, treba posilniť ochranu vonkajších hraníc a dať peniaze do projektov, ktoré riešia situáciu v krajinách pôvodu problémov.

Zrejme do toho budeme musieť investovať väčšie čiastky, ale bude to daň za stabilizovanie pomerov v niektorých krízových regiónoch Afriky, resp. Ázie za účelom zamedzenia masovej, nekontrolovanej migrácie. V tejto oblasti treba spolupracovať s krajinami severnej Afriky a Malej Ázie vrátane Turecka.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, spolupodieľal som sa na tvorbe dvoch legislatív, ktoré zefektívňujú spoluprácu policajných orgánov, pohraničníkov a tajných služieb. V prípade brexitu rozhodnutie nie je v našich rukách. Ale ja osobne si myslím, že brexit tak, ako si ho jeho iniciátori predstavili, nenastane. Je skoro nemožné preťať spojenectvo Británie s EÚ zo dňa na deň. Ja by som vítal zmenu rozhodnutia Veľkej Británie, možno by mohli mať nové referendum.

Akej agende sa chcete venovať v ďalšom volebnom období? Aké témy a kroky chcete iniciovať?

Ak dostanem opäť mandát, budem navrhovať, aby sme si urobili analýzu, čo nám v Únii nefunguje a treba znova rozdeliť kompetencie. V niektorých prípadoch potrebujeme užšiu spoluprácu, v niektorých by som vítal vrátenie kompetencií na národnú alebo dokonca regionálnu úroveň.

V ktorých napríklad?

Napríklad regionálna politika ako taká. Niektoré veci kultúrneho charakteru. Aj tak nikdy nevytvoríme nejakú jednotnú Úniu aj z jazykového hľadiska. A asi by to ani nebolo dobré. Európa je silná, keď si jednotlivé národy zachovajú svoju vlastnú kultúru. Takže v týchto oblastiach by som nešiel cestou centralizácie, skôr opačne.

Ale inak ste za užšiu integráciu Únie? Má Slovensko patriť do jadra Únie?

Tie užšie formy spolupráce sa už robia. Máme napríklad eurozónu a nie každá krajina do nej vstúpila. Pre nás je euro výhodné, je to silná mena a garantuje nám finančnú stabilitu. Teraz sme vytvorili Úrad európskeho prokurátora. K tomu sa tiež nepridali všetci, ale podľa mňa je dobré mať takýto inštitút. Schengen je obrovský výdobytok, no ani tam nevstúpil každý.

Čiže, v oblasti obrany, ochrany hraníc a garantovania bezpečnosti občanov či vo finančnej oblasti som za užšiu spoluprácu. V oblasti know-how, nových vedeckých zistení a ich aplikovaní v priemyselnej činnosti by som tiež prijal užšiu spoluprácu. Čína a iné krajiny idú rýchlo dopredu a my by sme mali na to odpovedať tým, že budeme dynamickejší. Aj tam vidím priestor na užšiu spoluprácu.

Okrem presadzovania analýzy, aké ďalšie iniciatívy plánujete?

Absolútna priorita pre mňa je bezpečnosť. Venoval som sa tomu aj doteraz a treba pokračovať v tom ďalej. Dôležité je to aj preto, že sa teraz vracajú bojovníci Islamského štátu zo Sýrie, Iraku, Afganistanu.

Treba ich tvrdo kontrolovať. Ktorýkoľvek orgán, ktorý má informáciu, že sa dotyčný človek dostal do konfliktu so zákonom, musí sa dostať do špecifického systému. Vziať mu odtlačky prstov, urobiť digitálnu fotografiu a sledovať jeho pohyb.

Tiež treba riešiť ďalej rozsiahly problém migrácie. Tá je celosvetová výzva, nie iba európska. Ďalej sa chcem venovať stabilite eura a zastupujem maďarskú menšinu, takže je pre mňa priorita aj otázka menšinových a ľudských práv.

Ktoré ďalšie krajiny by mali byť členmi Únie? Má sa Únia vôbec ešte rozširovať?

Ale teraz na rozširovanie nemáme, musíme doriešiť predovšetkým aktuálne problémy Únie. Turecko sa asi nestane členom Únie. Otázna je Ukrajina. Ale myslím si, že v horizonte 20 rokov by mal byť súčasťou Únie celý Balkán a takto by sme ho stabilizovali.


Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť na eurovoľbách, keď väčšina Slovákov podľa prieskumov dôveruje európskym inštitúciám? A ako by sa to dalo zmeniť?

Možno si ľudia stále myslia, že je Brusel ďaleko, čo je ale mylné, lebo rozhodnutia Únie sa nás bezprostredne týkajú. Možno ten pocit vychádza ešte z minulosti, kedy o nás rozhodovala Praha, Budapešť, Viedeň, Moskva. Možno ľudia majú stále pocit, že to neovplyvnia. Ale práve teraz môžu, v eurovoľbách. Ja sa snažím prezentovať svoju prácu, konkrétne predstavy o budúcnosti, program, priority.

Ako v Bruseli vnímate protibruselské vyjadrenia slovenských poslancov z Národnej rady SR, alebo kritiku sankcií voči Rusku či keď sa nepripojíme k postoju Únie ako napríklad v otázke Venezuely?

Rozdielny názor nechápeme apriori ako niečo problematické. Je to názor, ktorý vznikol z vnútropolitických dôvodov. Keď sa to stane, pozeráme sa na motiváciu a riešime, či kritici nemajú náhodou pravdu. Ale keď vidíme len populizmus, poškodzuje to národný parlament či vládu. Netvrdím, že v Bruseli všetko vidíme a robíme správne. Ale len čistý populizmus, samoúčelnosť, to nie je celkom dobré, také názory neakceptujeme.

Ako ovplyvňujú takéto postoje národných poslancov volebnú účasť a dôveru ľudí v Úniu?

Asi to vyvolá v ľuďoch pochybnosti. Niekedy je kritika opodstatnená, ale riešenie nie je rozbiť európsku spoluprácu, ale opraviť problematické veci.

V Európe rastie extrémizmus. Podľa odhadov bude v budúcom europarlamente viac antisystémových a radikálnych strán ako teraz. Neobávate sa, že to bude negatívne ovplyvňovať fungovanie EP?

Nový EP bude určite komplikovanejší. Bude tam viac nezradených politických strán, ale mám pocit, že to nebude až také dramatické. Treba si ale všímať, že akákoľvek eurokritická strana má priestor v spoločnosti vtedy, ak normálne strany a štandardní politici robia niekde chybu.

Buď sa nejakej téme nevenovali, alebo urobili chybu. Mali by sme sa teda venovať témam, ktoré títo kritici otvoria a ľuďom vysvetľovať, v čom ich kritika nie je reálna alebo aké riešenia na otvorené problémy ponúkame.

Čo pozitívne, podľa vás, priniesla EÚ v poslednom období občanom?

Okrem mieru, voľného pohybu osôb, tovaru a služieb aj euro – teda finančnú stabilitu, pracovné miesta, ekonomickú stabilitu. Takú nízku nezamestnanosť ako dnes, sme ešte nemali. Celková politická klíma, sloboda, v ktorej žijeme, a európske normy na nás dobre vplývajú.

Problém vidím v tom, keď normy nedodržíme. Napríklad úroveň korupcie na Slovensku, to je veľmi vážny problém. Vražda novinára je absolútne neprijateľná. Kontakty talianskej mafie na najvyššie miesta v štáte sú zarážajúce. To prekvapilo každého. EÚ si to všíma a aj to rieši.

Ale robí si Brusel svoju prácu dobre? Veď Slovensko má problém s čerpaním eurofondov dlho, problémy s agrodotáciami tu boli zjavne tiež dlho, len sa to prevalilo až teraz. Prečo sa to neriešilo dávno, ale až po vražde novinára?

Pravdepodobne nerobí. Ale najmä je to zodpovednosť národných orgánov. Určite sa však tomu bude venovať aj nová EK a EP. A nie aby kritizovali Slovensko, ale aby sa tie peniaze využívali na to, na čo sú určené. Slovensku by v boji s korupciou pomohla aj výmena vlády, lebo túto koalíciu spája najmä korupcia.

Bude Maroš Šefčovič opäť podpredseda EK? Prečo?

Určite má dobré meno v EÚ. Navyše som si istý, že Robert Fico si ho začiatkom roka zavolal a sľúbil mu, že ak bude prezidentským kandidátom Smeru a prípadne nevyhrá, opäť ho navrhnú za eurokomisára. A ak by vyhral, bol by prezidentom SR. Bola to pre neho win-win situácia.

Ale myslím si, že jeho zázemie je skôr v Bruseli, on je viac diplomat. Má dobré meno, aj keď si myslím, že si trošku poškodil svoje meno v kampani. Bude mať ťažké grilovanie v EP pre jeho výroky pred druhým kolom prezidentských volieb. Ale asi ho to nediskvalifikuje.

Väčšina politikov a analytikov sa zhoduje, že EÚ je dobrý projekt. Ale objavili sa aj názory, ktoré naznačovali, že nemusí vydržať donekonečna. Ako to vidíte vy?

EÚ bola vytvorená ľuďmi a je nedokonalá ako ľudia samotní. Je na nás, či vieme korekciu Únie urobiť vo veciach, kde robíme chyby. Európa nikdy tak neprosperovala tak dobre, ako dnes, žijeme v mieri, ekonomicky sme silní. Máme slobodu, čo je výborné.

Ak by sa to pokazilo, nebolo by to dobré. Žiadna lepšia alternatíva oproti Únii neexistuje. A som presvedčený, že napriek problémom s brexitom, európska 27 spolupracuje najlepšie za celé svoje obdobie. Osobne dúfam, že 28 zostane, ale to je v rukách Británie.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR